Enni a Misko
Matias (Eero Milonoff) je kňaz, ktorý žije v na prvý pohľad bezproblémovom manželstve s Juuliou (Alma Pöystiová), poslankyňou a členkou liberálnej strany. Majú spolu syna Mira, rozumejú si, počas sexu sa smejú a zabávajú. Krásna idylka sa však rozpadne po tom, čo Juulia zistí, že Matias má pomer so ženou menom Enni (Oona Airola). Situácia napokon vyústi do nečakaného riešenia – Juulia Matiasovi ponúkne, aby sa s Enni aj naďalej stýkal a aby ich manželstvo zostalo otvorené.
Spočiatku sa film javí ako jeden z tých, ktoré pojem polyamória ukazujú v tom nie práve najlepšom svetle. Ukazuje zúfalú ženu, ktorá sa snaží zachrániť manželstvo, a preto je ochotná povoliť manželovi milenku, mysliac si, že keď to nazve polyamóriou, všetko bude v poriadku. Ani pre jedného z účastníkov to nie je jednoduché, na začiatku tohto nezvyčajného zväzku sa cítia nesvoji.
Neskôr sa im však podarí nájsť rovnováhu, keď sa Juulia zoznámi s Miskom (Pietu Wikström) – mladým zdravotným bratom, ktorý vystupuje ako drag queen a sám má skúsenosť s polyamóriou. Jeho priateľ, ktorý je momentálne v Štokholme, má vzťah s ďalším mužom. Juulia a Misko tvoria zaujímavú dvojicu, ktorá sa vymyká normám, no ich lásku to nijako neovplyvňuje – Misko vniesol do Juuliinho života akúsi voľnosť a bezstarostnosť.
Nevyrovnaný vzťah?
Polyamorné vzťahové usporiadanie si so sebou, pochopiteľne, nesie niekoľko komplikácií. Každá z ústredných štyroch postáv v istých momentoch zápasí sama so sebou, vidíme momenty hnevu, smútku, beznádeje aj bolesti. A hoci na okamih nastane moment, keď Matias žiarli na Miska, vzájomná nevraživosť vo filme absentuje.
Práve moment, keď Juulia oznámi manželovi, že si niekoho našla, je kľúčový – v tomto bode totiž mohlo dôjsť k potvrdeniu predpokladu, že vzťah Juulie a Matiasa je nevyrovnaný. V tom prípade by sme tu mali ďalšie nešikovné narábanie s pojmom polyamória, za ktorým by sa skrývalo obyčajné zneužitie dobrej vôle obetavej partnerky.
Film nám však odhaľuje, že aj takéto vzťahy môžu fungovať. Fascinujúci je najmä fakt, že nevidíme žiadne prejavy nenávisti medzi Juuliou a Enni, Matiasom a Miskom. Akceptujú sa. Keď sa občas stretnú pri spoločnom obede či káve, divák z ich interakcie nemá pocit trápnosti alebo pretvarovania sa.
Juulia a Matias o svojich vzťahoch informujú aj malého Mira, ktorý si z toho nič nerobí – pojem polyamória pozná a nezdá sa, že by ho to akokoľvek vyrušovalo. Viac ho trápi, že ho rodičia rušia počas budovania prekážkovej dráhy pre jeho morčatá.
Čítajte viac Bastard s Madsom Mikkelsenom aj Bozk od Bille Augusta sú dánske lahôdky. Určite na ne choďte do kina
Kňaz, drogy a polygamia
Polyamória nepredstavuje výzvu len v rámci vlastných emócií, ale aj vo vzťahu s vonkajším svetom. Juulia je poslankyňa a práve sa chystá kandidovať na predsedníčku strany – jedného dňa by rada zasadla do ministerského kresla. Uškodilo by jej kariére priznanie, že s manželom praktizujú polyamóriu? Vzhľadom na pokrokové zmýšľanie krajiny, v ktorej žije, aj jej vlastnej strany, by to nemusel byť až taký problém. Ale čo Matias?
Jeho postava je azda najtvrdším orieškom snímky. Hoci je Matias kňazom, zdá sa, akoby to bolo povolanie ako každé iné. Jeho rozhodnutia a prístup polyamórii to neovplyvňuje o nič viac, ako keby bol predavačom alebo vodičom kamióna. Divák by očakával, že si bude spytovať svedomie, pochybovať, radiť sa v modlitbách s Bohom. Ničoho takého sa však nedočká. Matias je veľmi nekonvenčným kňazom, neprekáža mu mnohoženstvo ani príležitostné užívanie drog.
Čítajte viac Recenzia: Aj v polyamorii má sex svoje pravidlá
Film Štyria malí dospelí sa začína pozvoľnejšie, no keď sa rozbehne, divák od neho nedokáže odtrhnúť oči. Keďže ide o nezávislú snímku, nie každý jej príde na chuť – tvorcovia kladú dôraz na ľudskú intimitu a vnútorné prežívanie postáv, nikam sa neponáhľajú.
Téma, ktorou sa film zaoberá, sa ľahko mohla zvrhnúť, napokon k tomu však nedošlo. Napriek zložitosti polyamórie a ťažkostiam, s ktorými sa hrdinovia snímky musia vysporiadať, sa Štyria malí dospelí nesú v pozitívnom tóne. Ten naznačuje, že šťastie sa skrýva aj na nečakaných miestach – jeho základom je otvorená myseľ a vzájomné pochopenie.
Film neprovokuje, nezneužíva tému, ktorá sa vo všeobecnosti ešte stále považuje za kontroverznú. Je úprimný a autentický, pracuje s pozitívami aj s negatívami, vníma náladu spoločnosti aj problematiku ľudských vzťahov. Ani udržanie zdravého monogamného partnerstva nebýva jednoduché, polyamória je preto, pochopiteľne, ešte náročnejšia. Štyria malí dospelí však ukazujú, že sa to dá, a na rozdiel od nedávneho českého filmu Hranice lásky prispievajú k jej normalizácii.
