Námet sa dotkne asi každého, kto sedí v kine, lebo podobnou situáciou buď už prešiel, alebo sa jej obáva. Film Tancuj, Matylda je totiž o smrti matky, o umieraní jej ducha. A tá smrť nie je ani majestátna, ani patetická, ani dramatická, ako to býva vo filmoch, ale je to klauniáda. Jej sila stmelí rodinu vo filme a stmelí aj divákov. Sedia ticho, rovnako naladení, ako jedna rodina.
Český film Tancuj, Matylda je citlivou sondou do života rodiny, do ktorej vpadne choroba.
Mozog vyschýna, srdce nie
To, že sa film vydaril, je zásluha celého tímu, no najviac sa oň zaslúžili práve manželia Slavíkovci. Na tlačovej konferencii k uvedeniu Matyldy na Slovensku pôsobili veľmi sympaticky a bezprostredne. Hovorili napríklad o tom, že pôvodne chceli, aby úlohu matky postihnutej alzheimerom hrala herečka Alena Vránová (známa z Pyšnej princeznej), ktorá si však už na takú veľkú rolu netrúfala. Potom videli Reginu Rázlovú v divadle Ungelt (hrala tam výborne Marlene Dietrich), učarila im a rozhodli sa zveriť jej Matyldu.
Bola to dobrá voľba, Regina ako Matylda exceluje, dá sa hovoriť o životnej role, má na to všetky predpoklady – talent aj životné skúsenosti. Scenáristka Nataša Slavíková navyše vychádzala pri písaní tohto príbehu z osobnej skúsenosti, nič si nevycmúľala z prsta. Jej manžel Petr Slavík, režisér filmu, je zasa skúsený dokumentarista, a tak emóciu skombinoval s vierohodnosťou. Vyzná sa vo filmárčine aj v ľudskej duši (robil dokumenty o mnohých umelcoch, napríklad o Hrabalovi, o Allenovi Ginsbergovi, ale aj o závislostiach, starobe a podobných témach), na tento scenár bol teda dokonale pripravený.
Film vyznieva veľmi presvedčivo. Alzheimerovu chorobou dostala scenáristkina mama a starala sa o ňu celá rodina – muž, dcéra, zať aj vnuci. Mamin stav ich spojil, striedali sa pri nej, snažili sa ju chápať a pomáhali jej. Často to bolo na nevydržanie, ale ich obeť mala zmysel – vyšli zo situácie posilnení a teraz sa tešia z filmu, ktorým odovzdávajú svoje skúsenosti, ale najmä posolstvo.
Čítajte viac Zuzana Kanócz: Diváci sa budú smiať cez slzy
Rusalka jej nevyšla
Alzheimerova choroba je naozaj chorobou, ktorá postihuje celú rodinu. Je to nielen citová rana, ale aj ohrozenie existencie a vzťahov medzi príbuznými. Opatera chorého si vyžaduje nielen samaritánsku obetavosť, ale aj praktické zmeny. Ako sa venovať práci a zároveň bojovať s bizarnou diagnózou? Film Tancuj, Matylda nechce byť návodom, ako situáciu zvládať. Je to príbeh o citovej kapacite jednej rodiny, o dnešnom spôsobe života. Všetko má byť dokonalé, racionálne, korektné – a do toho zrazu diagnóza vyschýnajúceho mozgu! To sa vôbec nehodí.
Foto: Bonton Film
Prísny a svedomitý exekútor Karel (Karel Roden) si tiež vybudoval svet podľa svojich predstáv, panuje tam logika, čistota a právo. Perfektný je jeho zjav, oblek, minimalisticky zariadený byt. Však aj on si vystačí s minimom, býva sám, hoci jeho priateľka, právnička Lucia, by si ho rada vzala a mala s ním deti. No namiesto svadby príde zlá diagnóza matky, ktorú Karel volá Matylda. Nechávala sa radšej oslovovať krstným menom, lebo zamladi to bola voľnomyšlienkarka, bohémka. Spievala v baroch, hoci pôvodne si brúsila zuby na Rusalku, ale aj v baroch ju to bavilo, bola veselá, citlivá, také slniečko.
Foto: Bonton Film
Regina Rázlová výborne stvárňuje zmesku Matyldiných vlastností a zdravotných stavov. Na jej chvíľami nežnej, chvíľami klaunskej tvári vidno až detské nadšenie, koketériu, trápenie, začudovanie, ako aj bezduchosť a bezradnosť. Práve tieto pasáže filmu vyvolávajú pocit súcitu a účasti. Podobne ako dánsky film Bozk podľa knihy Stefana Zweiga, ani snímka Tancuj, Matylda netvrdí, že súcit je vždy produktívny. Postava Lucie (Zuzana Kanócz) je za racionálnejšie riešenie situácie s alzheimerom v rodine. Chce žiť svoj život a neobetovať najlepšie roky chorobe Karlovej matky. Jej počínanie nie je však jednoznačné, nevyznieva sebecky a divák ju chápe. Kanócz zahrala svoju Luciu veľmi šalamúnsky. Nie je zlá ani dobrá, divák ju nemôže odsudzovať, rozumie jej. Sú rodiny a situácie, kde sa o chorého nedá starať, niekto je na to jednoducho slabý. Film dáva rozhrešenie tým, čo by sa mohli cítiť previnilo, a poskytuje príklad tým, čo sa ešte len rozhodujú, ako sa majú zachovať.
Zbierka exotov
Karel Roden v úlohe uzavretého syna (mame zazlieva jej optimizmus a umelecké sklony, čo mu ju v detstve brali) postupne odhaľuje svoju dušu. Dospeje ku katarzii a zblíži sa so synom, ku ktorému bol donedávna tiež dosť odťažitý. Syna hrá Antonio Šoposki, ktorý priniesol do filmu pohľad na najmladšiu generáciu, hrá civilne, dáva nádej, že to so svetom nie je až také zlé. Je milý a babičku Matyldu má rád. Skrátka, alzheimer všetkých zotročí, ale aj uvoľní. Je to síce pekná zbierka exotov, ale najmä veľmi prirodzená rodinka. Šťastná, keď spojí sily. Dnes sa veľa teoretizuje o rodine, o jej zmysle či rozklade. V tomto filme sa neteoretizuje, ale žije. Alzheimer-nealzheimaer, tanec pokračuje. Musíme sa krútiť, ako život píska, ale predsa – taktovka patrí nám.
HODNOTENIE PRAVDY: 5 HVIEZDIČIEK
Tancuj, Matylda/ Česko, 2023/ r. Petr Slavík/ h. Karel Roden, Regina Rázlová, Antonio Šoposki, Zuzana Kanócz, Simona Postlerová, Eva Leinweberová, Miroslav Babuský, Natálie Hejlová, David Depta, Jiří Rendl
