Mladý pár spolu žije v pokojnej dedine, kde sa všetci obyvatelia dobre poznajú. S vidinou ľahko získaných peňazí sa rozhodnú okradnúť svojho suseda seniora a Jaroslav ho pritom zabije. Polícia však násilnú smrť dôchodcu vyhodnotí ako nešťastnú náhodu a ďalej sa o prípad nezaujíma. To Stodolovcov privedie k myšlienke, že seniori sú ľahkými obeťami nielen pre drobné krádeže, ale aj vraždy.
Dane sa zapáči moc nad jej obeťami a čudný dobrodružný pocit víťazstva nad políciou. Jaroslav sa ocitne na križovatke, keď má šancu odísť od Dany, ale zlyhá a musí čeliť následkom svojich aj jej zločinov. Brutálne vraždy úzko súvisia s ich vzťahom, sú obrazom závislosti a vzájomnej manipulácie, z ktorej ani jeden nemôže vyjsť ako víťaz.
„Stodolovci nie sú vo filme iba vraždiace monštrá, to by bolo príliš jednoduché. Naznačovalo by to, že sú od nás totálne odlišní, iný ,živočíšny druh’. Ale sú to stále ľudia. Objavili a otvorili v sebe manipuláciu, násilie, vraždu a systém ich nezastavil. Podobne ako v priebehu vojnového konfliktu, keď zlyhajú všetky inštitúcie a zrazu je ,všetko dovolené’, sa z bežných občanov stávajú sadisti a vrahovia,“ približuje režisér Petr Hátle.
Prípravu filmu tvorcovia konzultovali najmä s kriminalistami. „Psychologický obraz sme, myslím, hľadali predovšetkým vo svojom okolí. Manipulácia, neopätovaná láska a vzájomné využívanie nie sú elementy unikátne pre Stodolovcov, má ich vo vzťahu hocikto, iba to nevedie k vraždám,“ hovorí spoluautor scenára Tomáš Hrubý.
Čítajte viac Oscarová dráma, dokument o Havlovi aj príbeh vraha
Film inšpiroval skutočný prípad manželov Stodolovcov, ktorí v rokoch 2001 až 2002 okradli a zavraždili osem susedov v seniorskom veku. „Ich prípad dokonca viedol policajné zložky k určitej sebareflexii a ku kritike vlastných interných postupov pri skúmaní miesta činu a vyšetrovaní. Tragické udalosti tak azda aspoň napomohli k tomu, že podobní sérioví vrahovia by dnes už hľadáčiku polície neunikli,“ hovorí režisér.
Dodáva, že je dôležité hovoriť aj o hrozných a nepríjemných javoch, ktoré sú súčasťou každej spoločnosti. „Za dverami susedného bytu sa môže odohrávať dráma, o ktorej nemáme ani tušenia.“
Hlavné postavy v snímke stvárnili Lucia Žáčková a Jan Hájek. „Obaja sú to výnimoční herci, a navyše medzi sebou od začiatku mali akúsi chémiu, ktorá bola potrebná pre vytvorenie autenticky pôsobiaceho páru,“ vysvetľuje Hrubý.
Foto: CinemArt SK
„Dana musela mať silu a presvedčivosť ohýbať svet okolo seba tak, ako to práve potrebuje. A tiež v sebe musela mať temnotu, premieňať sa a hrať sa so svojou vlastnou identitou. Lucie Žáčková toto všetko spĺňala. S Janom Hájkom, skvelým charizmatickým hercom, vytvára presvedčivú dvojicu aj preto, že sa poznajú desiatky rokov a sú v spoločnom divadelnom angažmáne,“ dopĺňa ho Hátle.
Jana Hájka zaujal príbeh Stodolovcov nebezpečnou izolovanosťou toxického vzťahu. Jeho kolegyňu Žáčkovú zasa pozornosť k ľuďom, ktorí nie sú ničím príťažliví, ale, naopak, vzbudzujú negatívnu reakciu.
„Podľa mňa sa práve pri stretnutí s takými ľuďmi dá spoznávať ľudský charakter. Najde sa niekto, kto dokáže odsúdiť zlo, a pritom prijať človeka, ktorý zlo spáchal? A sme si istí, že svojimi slovami, ohováraním, ponižovaním a posmechom, nezabíjame my?“
