Všetky tieto kresbičky sú mimoriadne populárne a hoci vznikali pred desaťročiami, stále sa verejnosti prihovárajú. Sú veselé, farebné a dobre čitateľné. Vyjadrujú príbehy, ku ktorým vznikli, ale žijú si aj svojím životom. Často majú hodnotu samostatnej anekdoty, a navyše sú vtipným svedectvom doby.
Vzhľadom na to, že Plocháňová používala kresbu perom, sú jej práce aj reportážnym záznamom dávneho času. Zaznamenala tak vtedajšiu módu, oblečenie, nábytok a dokonca aj jedlá či iné drobnosti, ktoré tvorili prostredie a napĺňali život. Tieto detaily majú diváci veľmi radi, lebo vyvolávajú spomienky a emócie.
Výstava pripomína aj tú skutočnosť, že Božena Plocháňová bola prvou výtvarníčkou, ktorá sa systematicky venovala karikatúre a humoru. Celý život pracovala pre noviny, čím si vypestovala vtipnú pohotovosť a vedela reagovať na aktuálne javy tak, že dodnes nezostarli.
Sama sa prisťahovala do Bratislavy z Prahy, vydala sa u nás za výtvarníka Antona Hajdučíka, zvykla si tu a skamarátila sa s najvýznamnejšími umelcami tej doby. Jej kamarátkou bola napríklad aj spisovateľka Krista Bendová, a tak vznikol ich skvelý tandem. Veď Opice z našej police sú dodnes v rodinných knižniciach a určite aj v pamäti mnohých generácií. A teraz je možnosť vidieť originály. Výstava potrvá do 14. júla.
Čítajte viac Bill a Mary zabávajú v Danubiane. Božena Plocháňová kreslila aj opice z našej police
Božena Plocháňová (1929 – 2020) vyrástla v Prahe na Vinohradoch, študovala na Štátnej grafickej škole, jej prvé zamestnanie však nebolo vo výtvarnom umení, ale v divadle. Krátko pracovala v Slovenskom národnom divadle ako baletka.
Od roku 1952 (až do jeho zániku v 90. rokoch) pôsobila v časopise Roháč, pre ktorý vytvorila dnes už kultový seriál Bill a Mary. Rovnako však kreslila pre detské časopisy Včielka, Zornička aj Slniečko.
Vytvárala titulky a kreslené skeče pre Slovenskú televíziu. Ilustrovala množstvo detských aj humoristických kníh, napríklad Ako Jožko Pletko poplietol si všetko (1955) – tá je vlastne považovaná za jej prvú knižku – Cirkus Hopsasa (1956), Bola raz jedna trieda (1956), Opice z našej police (1966), Osmijankove rozprávky (1973), Dobrodružstvá Samka Klamka (1974) od Kristy Bendovej, Hrdinský zápisník od Kláry Jarunkovej (1960), Danka a Janka (1961) od Márie Ďuríčkovej, O Štoplíkovi od Hany Ponickej (1961), Meduška (1970) od Eleny Čepčekovej a mnoho ďalších.
Vytvorila aj diafilm Tréningy Edka Baletka na motívy príbehu Ernesta Petríka (1962) alebo solitér Veselá škola varenia od Žely Inoveckej (1965) a, samozrejme, množstvo učebníc – Slovenský jazyk pre IV. ročník (1979), Veľká dobrodružná vlastiveda (1979), Píšem azbukou (1980), Hravá geometria (1991) či Chemická čítanka (1991). Ilustrovala aj príbehy Astrid Lindgrenovej – Slávnosť u Pipi Dlhej Pančuchy (1985).
