
V minulosti ste už mali výstavu fotografií s názvom Olomouc z po(d)hledu, tentoraz máte výrazne širší záber a zameriavate sa na šesť českých regiónov. Ako vnímate takéto rozšírenie obzorov?
Na začiatku to bola veľká neznáma. Vznikol nápad a nejaký harmonogram, zároveň sme však mali aj obavy, či to vyjde. Jedna vec je totiž pohľad turistu a mapovanie miest, druhá je však fotenie. Človek si to musí rozvrhnúť, aby mal pekné svetlo a aby sa na dané miesto vôbec dostal. Neboli sme si teda istí, ako to dopadne, pracovali sme s istou dávkou stresu. Vďaka spolupráci regiónov, ktoré to skvelo naplánovali, sme však mohli aj improvizovať – a nakoniec to dopadlo skvelo.
Pozrite si fotografie z výstavy Tomáša Helíska s názvom Česko bez bariér.
Ktorý región sa vám páčil najviac?
Nedá sa jednoznačne povedať, ktorý región je najkrajší. Každé miesto, ktoré som fotografoval, malo svoje čaro. Niektoré mali historické centrum, iné zasa vynikali modernou architektúrou či prírodnými zaujímavosťami. Veľmi sa mi páčili Pardubický a Moravskosliezsky kraj s Ostravou. Nedá sa však vybrať len jedno miesto.
Výstava nesie názov Česko bez bariér. Je podľa vás dostatočne bezbariérové alebo má ešte čo zlepšovať?
Vždy je čo zlepšovať. Ja som však večný optimista – situácia je oveľa lepšia, ako bola pred desiatimi rokmi. Olomoucký kraj má napríklad vysokú mieru bezbariérovosti, čo sa týka verejnej dopravy. Rovnako sú na tom aj Pardubice. Riešenia sa teda aktívne aplikujú. Je to o tom, či si chcú obe strany vyjsť v ústrety. Celkovo si však myslím, že sme na dobrej ceste.

Keď sa človek pozrie na vaše portfólio, zistí, že máte naozaj široký záber. Páči sa vám tá rôznorodosť alebo je niečo, čo fotíte najradšej?
Úplne najradšej robím čiernobiele fotografie, čo je práve v rámci takýchto komerčných vecí trochu nevýhodou. Ale mám rád reportáže, kúzlo okamihu, také nestrojené fotografie. Niekedy pred dvomi rokmi som začal sám pre seba fotografovať architektúru mesta Olomouc. Vtedy sa práve nekonali žiadne festivaly ani iné akcie, preto nebol ani dopyt po komerčných fotografiách.

Na základe toho, že som fotografoval prostredie, rôzne turistické atrakcie a architektúru, vznikla myšlienka spolupráce s Czech Tourismom. Dalo by sa ale povedať, že rád fotím škaredé veci. Rôzne zákutia, temné uličky a podobne. Také to bolo napríklad v Ostrave, v časti Dolní Vítkovice, kde sa nachádza veľa železa a hrdze. Tam som sa doslova vyžil, pokojne by som tam strávil aj dva dni. Páčil sa mi kontrast industriálu a honosného Chrámu sv. Barbory.
Čo plánujete najbližšie? Mali by ste záujem fotiť aj na Slovensku?
Určite áno. Český veľvyslanec na Slovensku Tomáš Tuhý prízvukoval, že takáto vzájomná propagácia je veľmi fajn. Spätne som vyhodnotil, že by bolo skvelé, keby som nadviazal na nejakú ďalšiu podobnú spoluprácu. Bolo to pre mňa totiž veľmi obohacujúce. Rád by som preto spolupracoval aj s ďalšími českými krajmi alebo s regiónmi na Slovensku.