„Hlavným hrdinom nášho príbehu je človek a jeho vnútorné prežívanie ohrozenia klimatickou katastrofou. Sledujeme, ako ľudstvo podlieha vytesňovaniu ekologických problémov, ktoré sa podobá povestnej hudbe na Titanicu, ktorá nám do poslednej chvíle dáva nádej bláznov. A je len na nás, či ho zavrhneme ako obyčajnú sebeckosť a hedonizmus, alebo prijmeme jedinú stratégiu prežitia nášho druhu,“ predstavuje výstavu Divočina kjej kurátorka Diana Klepoch Majdáková. Spoločná priestorová inštalácia projekcií a objektov Petra Barényiho, Pavla Hovanca a Gabriely Zigovej je podľa jej slov ponorením sa do života pre prítomný okamih, oslavou osláv a (pseudo-)divokosti, ktorú nám ponúka (a striedavo zakazuje) náš civilizovaný život.
„Dnes pozorujeme, ako sa z veľkých nádejí a viery v demokratizačné a povznášajúce možnosti internetu stala nočná mora informačného chaosu a upadania ľudstva hlbšie a hlbšie do neistoty, rozbrojov a kolektívneho šialenstva. Videoprojekcia Tomáša Rafu je mozaikovitým portrétom homo-sapiens v situácii, keď týmto sociálno-psychologickým fenoménom nechá voľný priebeh. Klimatická kríza podlieha jednej z najsilnejších a najdlhšie vedených dezinformačných kampaní v histórii. Aj kvôli tomu je reakcia ľudstva príliš vlažná a príliš oneskorená. Pseudo-muzeálna antropologická inštalácia Martina Špirca v závere výstavy hľadá bod v histórii ľudstva, v ktorom sa to pokazilo, kedy sa človek od divočiny oddelil a stratil svoju náležitosť k svojmu prirodzenému prostrediu,“ hovorí kurátorka.
Čítajte aj Klimatickí aktivisti opäť útočia. Aj na dielo Andyho WarholaVýstava ekologického festivalu Nasuti s názvom Divočina (Kým sme tancovali) sa venuje téme antropocentrizmu, jeho pôvodu a otázke pevnosti argumentov jeho obhajoby, kmeňovým identitám a z nich vyplývajúcim spoločenským otrasom, informačnému pretlaku a s ním súvisiacim zmätkom a úspešným dezinformačným kampaniam, dejinám človeka a jeho rozumu, ale aj divokej zábavy ako nástroja uvoľnenia potlačovaných emócií a myšlienok, podvedome skrytej ale aj vedome skrývanej prirodzenosti človeka.
Výstava hľadá body, v ktorých sme ako ľudstvo ešte stále schopní konsenzu, identifikovať a klasifikovať omyly, v ktorých žijeme, pokúša sa rúcať (alebo aspoň narúšať) bariéry, ktoré nás od seba oddeľujú a znemožňujú vzájomné porozumenie. Pretože len sebareflexia a konsenzuálna snaha o zlepšenie stavu nás môže previesť hrozbou, akej ešte ľudstvo nečelilo.
Čítajte aj Kniha týždňa: Apokalypsa nehrozíVystavujú umelci a umelkyňa Peter Barényi, Pali Hovanec, Tomáš Rafa, Martin Špirec, Gabriela Zigová, kurátorkou výstavy je Diana Klepoch Majdáková. Výstava v Galérii Jozefa Kollára potrvá do 30. apríla 2023.