Zaujalo nás prostredie, kde je vaša maľba vystavená. Ide o stenu obchodu s potravinami?
Áno, maľba je zavesená na miestnych potravinách, na najviac exponovanom mieste – pri ceste a kostole v maličkej dedine pri Banskej Bystrici, v Dúbravici. Vidia ju teda nielen všetci obyvatelia dediny, ale i prechádzajúci.
Nemali ste strach z takého veľkého formátu?
Z toho nie, veľkoformátových diel mám na konte niekoľko, ale vedel som, že tému musím zvládnuť dobre. Celý rok bude totiž každému na očiach.
Foto: Dorota Holubová
Pre koho ste projekt robili?
V Dúbravici pôsobí organizácia Periférne centrá, ktorú založili Andrej Poliak a Veronika Mezeiová. Ide o partnerov, ktorí pôsobia v umení a kultúre. Vrátili sa do dedinky, kde je 400 obyvateľov, vychovávajú deti a sami si tu vytvorili aj robotu. Je to viac než desať rokov, čo rozbehli kultúrne centrum, organizujú rezidenčné pobyty, pre dedinu urobili kopu verejného mobiliáru a dotvárajú aj turistický charakter obce. Usmievam sa, lebo ich vnímam ako kultúrnych a architektonických developerov Dúbravice. No a práve oni ma pozvali na rezidenčný pobyt a ponúkli mi možnosť maľby na plátno, ktorá by mala 4 × 9 metrov a bola by inštalovaná na potravinách.
Foto: Archív Matúša Maťátka
Bola to pre vás prekvapujúca ponuka alebo sa o problematiku ochrany medveďov zaujímate dlhodobejšie?
Nemôžem povedať, že by som problematiku medveďa sledoval, ale mám cit pre témy, ktoré sú kontroverzné a možno na ne raz budeme spomínať s istým ponaučením. Idú voľby, nepochybne je to téma politizovaná, i keď – pri pobyte v dedine som stretol mnoho ľudí, ktorí so zvieraťom mali skúsenosti.
Vedeli ste hneď, aké stanovisko zaujmete a čo idete maľovať alebo vás inšpirovalo až samotné miesto a nejaký konkrétny príbeh s medveďom?
Keby ma nepozvali do Dúbravice, medveď by nevznikol. Témy vyberám podľa miesta, kde sa nachádzam, nuž a v dedinke, ktorá má okolo seba nádhernú krajinu, i vrch s názvom Medvedinec, práve v tomto období – no nespravte to!
Foto: Archív Matúša Maťátka
Ako ste si s témou medveďov poradili, konzultovali ste aj s odborníkmi?
Samozrejme, prečítal som viacero článkov, pohovoril s viacerými ľuďmi, ale pointa má byť trochu inotaj. Každý si to prečíta sám. Dobré angažované umenie má byť také, že trafí klinec po hlavičke a zároveň má hodnotu a vyvolá diskusiu. Je to trochu komiksové a situačné, nemyslím, že by som musel komukoľvek čokoľvek vysvetľovať.
Čítajte viac Výtvarník Matúš Maťátko: Znamenia zverokruhu prežili všetky režimy
Medvede veľmi polarizujú verejnosť, prenikajú k ľudským obydliam, ľudia sa ich boja. Máte aj vy nejaký osobný zážitok s medveďom? Čo k tejto téme môže povedať či nakresliť maliar?
S medveďom osobne nemám zážitok, i keď sme počas pobytu v Dúbravici počúvali, že sa nachádzajú i za dedinou. Pochopil som, že medveďov k tomu vedie viacero faktorov, vrátane prikrmovania poľovníkmi a pytliakmi, ktorých je v kraji mnoho (hlavne pytliakov). Otázkou je tiež, či je vhodné sadiť kukuricu v týchto lokalitách. Pre medveďa je to priam pozvánka. Bežne sa vyhýbajú človeku, samice s mladými sa vyhýbajú i samcom a často trávia čas za dedinami. Chcem tým povedať, že je pravda, že sú k človeku bližšie, ale tých dôvodov je viac a človek je jednou z príčin. Na druhej strane i dediny ako Dúbravica majú historickú skúsenosť s medveďom. Mnoho dedín a miest má medveďa v erbe, je to súčasť nášho dedičstva. V minulosti s nimi ľudia žili, ale pre mnohých z nás je dnes skúsenosť stretnúť toto zviera nepredstaviteľná. Som si ale istý, že v tejto téme často viac zavážia predsudky ako fakty.
Foto: Archív Matúša Maťátka
Akciu iniciovalo OZ Periférne centrá. Čo je to za združenie, čím sa ešte zaoberá?
Ako som už povedal, Periférne centrá sú kultúrnou organizáciou, ktorá rozvíja Dúbravicu i okolie tým, že organizuje rôzne podujatia (koncerty, workshopy, rezidencie). Je ich zásluhou, že dedinu navštívilo množstvo popredných osobností výtvarnej i architektonickej scény a nechali tu v dedine svoj odkaz. Fantastická je vyhliadka nad dedinou Unimo, ktorú vytvorili Martin Bosík, Martin Lepej, Robert Sekula. K možnostiam, ako tráviť čas, patrí od roku 2013 i sauna na potoku, ktorú vytvorili architekti zo štúdia H3T Štěpán Řehoř, Vít Šimek a kolektív. Matej Rosmány tu zasa realizoval dielo Skratka, rebrík do neba. Ide o štvormetrový rebrík, na ktorý mohli výletníci vyliezť a užívať si výborné výhľady do krajiny. V dedine nájdete umelecky tvorené lavičky, altány. Periférne centrá sídlia v bývalej škôlke, ktorú pre nedostatok detí zatvorili. Je úžasné, že v dedine, ktorá nemá takmer žiadne pracovné príležitosti, vedeli Andrej a Veronika prenajať túto budovu a vytvoriť v podstate celý rad možností, prečo sem zájsť. Sú to veľmi srdeční ľudia a som hrdý na ich prácu, pretože organizovať kultúru v týchto podmienkach je náročné. Určite Dúbravicu navštívte, i pre mňa to bolo neznáme miesto, ktoré ma milo prekvapilo.
