Vy ste šéfka galérie Artur Gallery a pripravili ste aj kurátorsky výstavu Jána Zoričáka Ozveny. Odkedy sa s ním poznáte a čím vás upútal?
Alena Chebeňová: S majstrom Zoričákom som sa po prvý raz stretla v roku 2018 pri príprave výstavy Okná do vesmíru. A čím ma upútal? Ak odhliadnem od všetkých úspechov, ktoré svojou tvorbou získal, bola to najmä pokora, ktorá mi dnes u ľudí veľmi chýba.
Foto: Archív Aleny Chlebeňovej
Hneď ste vedeli, že umením Jána Zoričáka chcete začať činnosť novej galérie? Po kom je vlastne galéria pomenovaná – Artur?
Pred niekoľkými mesiacmi som vedeniu Moderných kúpeľov Turčianske Teplice, ktoré sú majiteľom galérie, predložila prvý koncept činnosti. Veľa sa odvtedy zmenilo, no meno výtvarníka, ktorý bol na prvom mieste v plánoch, znie: Ján Zoričák. S názvom ARTUR GALLERY prišli predstavitelia kúpeľov Zuzana Ďurinová a Radovan Horecký: ART ako umenie a TUR ako Turiec, takže „umenie v Turci“.
Aký vzťah má Ján Zoričák k Turčianskym Tepliciam?
Majster Zoričák už v minulosti navštívil Turčianske Teplice ako kúpeľný hosť. Už vtedy sa mu veľmi páčili a potešil sa, že budeme robiť spoločne výstavu práve v kúpeľoch, ktoré sú zas o niečo krajšie. Pribudol aj komplex Rezidencia Opera, kde sa práve galéria nachádza. Potešilo ma, keď prisľúbil svoju osobnú účasť na vernisáži, čo si nesmierne vážim. Oceňujem to aj vzhľadom na jeho vek, zdravotné problémy aj diaľku.
Foto: Artur Gallery
Koncepciu výstavy ste pripravovali spolu? Čo chcel najmä Ján Zoričák ukázať na tejto výstave?
Áno, postupovali sme spoločne, no hlavné slovo mal Ján. Na Slovensku aj v zahraničí vystavuje pomerne často, no stále tvorí, a preto chce ukázať návštevníkovi vždy to najnovšie aj najlepšie.
Teraz vraj chystáte aj kalendár jeho diela – ako bude vyzerať a kde ste fotili?
Obdivujem geniálnosť Jána Zoričáka, jeho majstrovstvo, no aj múdrosť. Pri rozhovoroch často, len tak medzi rečou, vysloví myšlienky, ktoré by mohli byť posolstvom pre ďalšie generácie. To ma inšpirovalo na vydanie kalendára pre rok 2024 s názvom Myšlienky pokorného génia. A zas je tu tá pokora! Vidíte, myslím to vážne, fascinuje ma. Vrátim sa ale k otázke: Do kalendára som použila aspoň na každý mesiac jednu snímku. Umelecké fotografie sú z ateliéru Francúza Pedra Granera, ktorý sa rokmi stal akýmsi dvorným fotografom majstrovej tvorby.
Foto: Pedro Studio Photo
Boli ste aj u majstra Zoričáka vo Francúzsku? Má tam aj kus Slovenska?
Áno, dostala som pozvanie, ktoré sa neodmieta a verím, že to bolo pre túto výstavu a ďalšiu spoluprácu, veľmi potrebné. Z Francúzska som priviezla deväť pracovných skíc, ktoré ešte na žiadnej výstave neboli prezentované a sú vystavené spolu s najnovšími umeleckými dielami. A či má doma kus Slovenska? Nebola som vo všetkých miestnostiach, no myslím si, že dôležitejšie je, čo nosí v srdci. A to, že sa opakovane vracia na Slovensko je dôkazom spätosti. V každom prípade, lásku k veľhorám povýšil z Vysokých Tatier na Savoyské Alpy.
Pán Zoričák, poznáte Turčianske Teplice? Máte rád pokoj kúpeľov, alebo radšej rušné miesta?
Ján Zoričák: Samozrejme, poznám. Turčianske Teplice sú prekrásne mestečko na Turci. Bol som tam už niekoľkokrát. Sú tam aj veľmi dobré masáže, na čo v dobrom spomínam a v mojich rokoch ich opäť potrebujem! V kúpeľoch je ale aj príroda, parky, všetko tam je. Včielky, ale aj lastovičky. A sú tam aj stretnutia, keď sa človek pozerá človeku z očí do očí. Rád, jednoducho, pozorujem prírodu a ľudí, ktorí sa tam prechádzajú.
Čítajte viac Zázraky, čo sa zjavia a zmiznú
Čo ste chceli v Turčianskych Tepliciach najmä ukázať? Rozumeli ste si pri výbere diel s Alenou Chebeňovou?
Chcel som ukázať, čo robím naozaj so srdcom. Je to z rozpätia rokov 1986–2023. Budem rád každému návštevníkovi! S Alenou Chebeňovou je vždy výborná spolupráca. Táto nebola naša prvá a verím, že ani posledná. Pre návštevníkov kúpeľov sme vybrali diela tak, aby mal každý možnosť nájsť poéziu, krásu farieb a čistotu svetla, ktorá ide cez sklo. Dúfam, že v tom skle nájde každý svoju dušu.
Je rozdiel medzi tým, ako vás vnímajú diváci výstav vo Francúzsku a na Slovensku? Líši sa publikum, jeho vkus?
Ja mám pocit, že slovenský návštevník prichádza častejšie na výstavu. Sú aj takí, ktorí jednu výstavu navštívia aj viackrát. Francúzsko je veľké, oni všetko videli, všetko poznajú! No a niekedy si nevedia ani v pokoji pozrieť výstavu. A či sa líši vkus? Bez debaty.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Rád sa vraciate na Slovensko? Na koho sa sem najviac vždy tešíte?
Samozrejme, ak mi to čas a zdravie dovolia, vždy prídem rád osobne otvoriť výstavu, akou je napríklad tá v Turčianskych Tepliciach. Teším sa na stretnutia s rodinou, priateľmi a návštevníkmi, ktorí majú o moje dielo stále veľký záujem. A to si nesmierne cením.
Sklo vás sprevádza celý život. Nikdy vás neomrzelo? Dali sa nim vyjadriť všetky témy, čo ste mali na srdci?
Sklo, to je moja frajerka, a tá nikdy neomrzí. Na ňu sa každý človek teší, keď nie je s ňou a aj keď sme spolu, tak to vám nemusím ani rozprávať. Sklo je výnimočné.
Na čom pracujete teraz?
Teraz myslím na deti, na tie, ktoré sa nemali narodiť, alebo nesmeli narodiť, a na tie, ktoré sa narodili, ale to je nová téma, s ktorou by som rád prišiel čoskoro na Slovensko.
Dali sa sklom vyjadriť všetky témy, čo ste mali na srdci?
Všetko sa dá vyjadriť sklom, lebo to je svetlo. A je tam farba. Je to hmota, ktorú stvoril človek, lebo pochopil, že pomocou ohňa môže z piesku urobiť svetlo.
Čítajte viac Majster Zoričák stvoril vesmír zo skla
