Hrobky pochádzajú z obdobia medzi prvým a štvrtým storočím. Ako pre televíznu stanicu Euronews uviedol expert z Vatikánskych múzeí Leonardo Di Blasi, nachádzajú sa v nich pozostatky slúžiacich, ale aj oslobodených otrokov či rímskych remeselníkov.
Niektorí dokonca patrili cisárovi Nerovi, ktorý vládol v rokoch 54 až 68. Do histórie vstúpil ako tyran a prenasledovateľ prvých kresťanov.
„Začíname sa učiť o ľuďoch, ktorých sme nepoznali. Najmä o rituáloch, ktoré zrejme väčšmi súvisia s rodinou, so susedstvom, s mestom alebo miestnymi tradíciami ako s oficiálnym náboženstvom,“ spresnil Di Blasi.
Čítajte viac Bahno ukrývalo poklad. V Taliansku objavili antické sochy
Vďaka epitafom sa už odborníkom podarilo identifikovať niektoré hroby, ako napríklad miesto odpočinku istého Alcima, kustóda divadla v Pompejach, či Nunniusa, správcu lesov.
V čase vzniku sa pohrebisko rozprestieralo mimo územia samotného Ríma pozdĺž starovekej cesty Via Triumphalis, pretože rímske právo z hygienických a bezpečnostných dôvodov zakazovalo, aby mŕtvych spaľovali a pochovávali v meste. Objekty v nekropole sa výborne zachovali vďaka zosuvu pôdy, ku ktorému došlo asi koncom štvrtého storočia.
Foto: Musei Vaticani
Archeológovia na ne náhodou narazili až v roku 1956 počas výstavby vatikánskeho parkoviska. V roku 2003 počas ďalších stavebných prác odhalili časť Santa Rosa. Neďaleko nekropoly leží aj cintorínsky komplex pozdĺž starovekej cesty Via Cornelia, kde sa mal podľa kresťanských tradícií zo začiatku prvého storočia nachádzať hrob apoštola Petra. Popraviť ho mali práve za vlády Nera.
Sprístupnenie nekropoly s rozlohou zhruba 1 000 štvorcových metrov je súčasťou noviniek, ktoré Vatikánske múzeá ohlásili 17. novembra. Súvisia s prípravou na blížiace sa Jubileum 2025.
Ako informoval internetový portál Vatican News, nekropola je pre návštevníkov otvorená každý piatok a sobotu v rámci prehliadky s názvom Život a smrť v cisárskom Ríme. Možno ju absolvovať samostatne alebo so sprievodcom, nutná je rezervácia na webstránke Vatikánskych múzeí.
Do tohto jedinečného archeologického náleziska sa pritom vstupuje cez vatikánsku Bránu sv. ruže (Porta di Santa Rosa) z rímskeho námestia Piazza Risorgimento.
