Študujete v Banskej Bystrici hudbu, ako ste sa dostali na Slovensko? Bola to vaša voľba alebo skôr náhoda?
Nie je to náhoda, môj otec je lekár, vyštudoval v Prahe na Karlovej univerzite a už dlho pracuje na Slovensku, ponúkli mu miesto ortopéda v Banskej Bystrici. My ako rodina, mama a dvaja mladší bratia, sme za ním prišli neskôr, keď som skončila školu v Sýrii. Rozhodla som sa, že chcem ďalej študovať na vysokej škole na Slovensku. Už predtým, kým sme sa sem na Slovensko presťahovali, sme tu viackrát za otcom boli na návšteve.
Prečo ste ako rodina odišli zo Sýrie?
Kvôli vojne a bezpečnosti. Vojna všetko zmenila. Predtým v Sýrii bolo dobre všetkým, bola to veľmi bezpečná krajina. My máme také porekadlo, že oproti každej mešite stojí kostol. Znamená to, že u nás žili spolu moslimovia, kresťania aj židia. Dnes je to iné, hoci situácia je v každej oblasti Sýrie iná. Ja pochádzam z mesta as-Suwayda a ku nám sa ISIS nedostal. Lenže vojna sa dotkne každého a zasahuje do všetkých aspektov života, aspoň z ekonomickej stránky: vysoké ceny, na ktoré plat nestačí, vás nútia rozmýšľať, ako zabezpečíte chlieb či benzín na zajtra, žijete zo dňa na deň, ďalej plánovať nemôžete. V Sýrii panuje veľký strach, stres, bojíme sa budúcnosti – a žiť bez istoty je veľmi ťažké.
Ste stále v kontakte s rodinou, priateľmi?
Áno, pravdaže. Nikto nie je odpojený od sveta, sociálne siete nás spájajú, prúd informácií sa valí stále. Bola som ich pozrieť v Sýrii v decembri.
Na Slovensku študujete hudbu, odkedy sa venujete hudbe?
Mala som asi šesť alebo sedem rokov. Chodila som na hodiny francúzštiny a syn mojej učiteľky hral na gitare. Vždy na konci hodiny, kým som čakala, keď ma mama príde vyzdvihnúť, mi niečo zahral a ja som sa do hudby zamilovala. Rodičia sa ma pýtali, čo by som chcela ako darček – vybrala som si gitaru. Asi som aj mala hudobný sluch, lebo aj keď som ešte nevedela hrať, dokázala som na gitare z počutia zopakovať melódiu, čo hral náš známy na lutne.
Čo ste vtedy hrali? Nejakú ľudovú pieseň alebo modernú? Čo sa vlastne hrá a počúva v Sýrii?
U nás je známa libanonská speváčka, ktorá sa volá Fairuz, v rádiu je stále, odkedy ráno vstanete z postele, je to upokojujúce. Jej pesničku sme vtedy hrali. A lutna je špecifický arabský nástroj, ktorý je spojený s celou arabskou kultúrou – vidíte ju všade v arabskom svete – v Egypte, v Sýrii, v Libanone… V Sýrii sa hrá arabská tradičná hudba, aj moderná hudba, ktorá je ovplyvnená európskou kultúrou, vrátane mainstreamovej hudby – teda arabské i anglické pesničky. Ja osobne viac počúvam tie anglické, a preto ani nemôžem spievať arabské piesne, lebo majú špecifickú intonáciu – a ja to tak pekne zaspievať neviem.
Teraz študujete hudbu na Slovensku, čo presne?
Študujem kompozíciu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Veľmi ma ovplyvnilo umenie, s ktorým som sa stretla v Sýrii – fascinovali ma sochy a maľby v domoch mojich učiteľov. Práve môj učiteľ v Sýrii ma priviedol k tomu, že existuje niečo také, ako zložiť svoju skladbu, nasmeroval ma, aby som si vyskúšala vytvoriť svoju vlastnú melódiu. V Sýrii som študovala hru na gitare 12 rokov a pritom som sa venovala písaniu pesničiek.
Takže už ste aj skladateľka? Aká bola vaša prvá skladba?
Zložila som školskú hymnu, spolu s mojím učiteľom v Sýrii. Doteraz si ju nechali, tak asi nebola najhoršia… Tej škole som vďačná, lebo ma podporovala v rozvoji a bola tam veľmi priateľská atmosféra. Navzájom sme sa podporovali a vznikali nové myšlienky, aj hudobné, tanečné alebo spevácke vystúpenia.
Odvtedy ste už asi zložili tých pesničiek viac…
Prvú sme nahrali na diaľku s českým hudobníkom Janom Kynclom, bola to skladba v arabčine a v angličtine. Ja som ju nahrávala v Sýrii, on v Čechách a perkusie sa nahrávali v Indii, bola to taká medzinárodná skladba. A teraz nedávno sme so slovenskou speváčkou Zuzanou Mikulcovou nahrali skladbu Whisper, bola to príjemná spolupráca, hneď sme si porozumeli.
Foto: Dominik Janovský
Takže vám terajšie obmedzenia asi veľmi nebránia v tvorbe…
Keď máte jasný cieľ, viete, čo idete robiť, a viete, kto v tom projekte bude, je to jednoduché. Teraz vieme robiť všeličo, aj na diaľku, aj medzinárodne. Každý hudobník tvorí inak, ale vždy ma ovplyvňuje, akú mám momentálne náladu, čo čítam, čo sa okolo mňa deje. A môžem porovnávať, ako som videla veci pred rokom, pred dvoma a teraz, ako sa vyvíjam.
Hudba je reč bez slov, pomáha vám dorozumieť sa na Slovensku? Máte veľa hudobných priateľov?
Určite, lebo je to reč, ktorá sa vie sa dostať do sŕdc. Áno, už mám na Slovensku veľa priateľov a to ma veľmi teší.
A ako vám pritom pomáha škola?
Pomáha mi dostať sa na akademickú úroveň, ktorá mi dovolí, aby som rozumela, čo sa v mojej hudbe deje. Hudba nie je náhodná, vychádza z rozumu, má svoje pravidlá a vtedy má väčšiu hodnotu.
Vidíte, a mnohí by si mysleli, že najlepšiu hudbu vytvára intuícia a spontánnosť a že rozum s tým veľa spoločného nemá.
Práveže má. Hudba súvisí aj s rozumom, aj s inšpiráciou. Musíte mať plán, čo chcete povedať a mali by ste poznať metódy na to, aby sa vaša hudba tomu plánu aspoň podobala. Keď poznáte metódy, vašu hudbu to obohatí. Ako keď varíte v kuchyni – keď máte modernejšie prístroje a bohatšie koreniny, môžete robiť chutnejšie jedlá. To isté je aj v hudbe, pridávate zložky. A musíte vedieť, kam pasuje cukor a kam soľ… Potrebujete na to veľa rokov práce a skúseností, kým to namiešate tak dobre, že to nie je len jednoduchá zábava, ale má to aj svoju intelektuálnu úroveň. A presne to ma učila škola v Banskej Bystrici. Teraz vnímam hudbu inak ako pred troma rokmi, kým som tu začala študovať, teraz jej oveľa lepšie rozumiem a mám oveľa väčšie možnosti.
Čítajte viac Slovenka a Sýrčanka znejú spolu v novej piesni
Ste na Slovensku už tri roky, ako ste si zvykli? Sú tu iné zvyky, iná kultúra…
Ako pri počasí, podobá sa na to na Sýriu. A ľudia, s milotou a láskavosťou ma vždy privítajú, akoby som bola stále medzi svojimi známymi, ktorých mám v Sýrii. Ako sa správame ku ostatným, tak sa správajú oni k nám, takže keď sa správa človek k druhým sympaticky, tak aj sa správajú k nemu. Nemala som zlé skúsenosti, lebo úsmev urobí na každého prvý dojem. Je to pre mňa nová kultúra a veľmi zaujímavá. Vždy, keď sa stretnem s niečím novým, mám voči tomu rešpekt a snažím sa pochopiť, prečo je to tak. Každá kultúra má svoju históriu a tá vám povie, prečo je to dnes takto, pomáha pochopiť a pospájať súvislosti. Ja hľadám spoločné znaky, ľudia sú ľudia všade na svete, každý má svoje dobré aj zlé pocity a tie spôsobujú, ako sa správame, tak je to všade.
Foto: Lara Abou Hamdan
Čo vás na Slovensku a obyvateľoch najviac prekvapilo?
Určite jednoduchosť v správaní a srdečnosť ľudí. Doteraz som sa nestretla s niečím, čo sa mi nepáči, neviem ale, čo mi prinesie budúcnosť. V Banskej Bystrici je mesto aj príroda pohromade, a to sa mi páči.
Viete dobre po slovensky, je to pre cudzinca ťažká reč?
Slovenčina je ťažká, musela som vydať veľa námahy, aby som ju zvládla. A prepáčte mi, keď niečo poviem zle, robím chyby.
Teraz končíte bakalárske štúdium, čo plánujete ďalej? Ostanete na Slovensku? Čomu sa budete venovať?
Určite ostanem sa Slovensku. Ale okrem hudby mám záujem aj o medicínu, obe sú pre mňa dôležité, takže uvidím, ako to bude.
Lara Abou Hamdan
Narodila sa v roku 2000 v Sýrii v meste as-Suwayda. Študovala na gymnáziu Sun private school v Sýrii, pritom navštevovala hudobnú školu, kde študovala klasickú gitaru 12 rokov. V súčasnosti končí bakalárske štúdium hudobnej kompozície na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Prvú skladbu Wahm (ilúzia) nahrala v Sýrii v roku 2019, po arabsky, neskôr ju hrali s jej slovenským textom na Rádiu FM. Na Slovensku sa zúčastnila aj na súťaži Česko Slovensko má talent, spolupracuje so slovenským producentom Analogrunnerom, jej pieseň Gauche vyšla na Kompilácii k 20. výročiu existencie vydavateľstva Deadred Records. Najnovšie spolupracovala so speváčkou a hudobníčkou Zuzanou Mikulcovou na ich spoločnej skladbe Whisper, ktorá bude súčasťou pripravovaného albumu Fúzie.
