Nedávno ste reprezentovali Slovensko v Nemecku na medzinárodnom kultúrnom festivale Babylon Europa. Čo ste divákom spolu s Milošom Bihárym predstavili?
Spojili sme do jedného veľkého celku naše najväčšie srdcovky Hello Mr. Bach, Loli Rokla (v preklade z rómčiny Červená sukňa), Av Tu Av, takže sme ten koncert urobili trocha inak než zvyčajne, po svojom, a užívali sme si to.
S Milošom Bihárym spievate v Gipsy Jazz Project, ale popritom študujete vážnu hudbu. Ako to ide dokopy? Pre mnohých klasika zväzuje a džez dáva slobodu.
Študujem operný spev na VŠMU a hru na kontrabas na konzervatóriu a s džezom sa to pekne navzájom dopĺňa. Klasická hudba je základ všetkého, z nej vychádzajú rôzne žánre, dokonca aj džez. Mnohým však spôsobuje pocit, že ich zväzuje, ale v dobe, keď ju skladatelia písali, to vôbec nebola pravda. Aj klasická hudba bola kedysi populárna alebo popová, ani samotní autori svoje skladby nehrali vždy rovnako.
Čítajte aj Hello, Mr.BACH!
Prečo ste siahli práve po Bachovi, keď ste ho v skladbe Hello Mr. Bach upravili do džezových tónov?
Od Bacha mi nie je blízke úplne všetko, ale v orchestri ho hrám rada. Aj túto skladbu mám obohratú neviem koľkokrát a vždy som si ju chcela zaspievať. Tak som si splnila svoj sen a s Milošom Bihárym sme ju upravili tak, ako sa nám to páči.
Okrem štúdia na dvoch školách hráte kontrabas v orchestri v Národnom divadle, tam ste však pred divákmi a poslucháčmi skrytá – neťahá vás to na pódium?
To sú dva protipóly môjho života. V orchestri ste hlas v úzadí, skrytý dokonca v jame, ale podľa mňa veľmi vznešený. Ešte aj v oblečení treba byť striedmo v čiernom. Mám ten vznešený pocit rada, ale zároveň sa teším na pódium, kde som to úplne celá ja. Ale určite sa jedno s druhým nevylučuje!
Svoj hudobný talent vysielate rôznymi smermi – hra na nástroj, operný spev a k tomu aj džez, okrem toho ste účinkovali ako herečka v niekoľkých filmoch aj v seriáli – kde si viete sama seba predstaviť tak o päť či o desať rokov?
Vidím sa v každej z týchto sfér, neviem sa vzdať ani spevu, ani kontrabasu a už vôbec nie svojho Gipsy jazzu – neviem, čo bude neskôr prevládať. Určite je pre mňa prioritou hudba a nie herectvo, hoci zaujímavú ponuku by som asi neodmietla.
Foto: archív umelkyne
Čím vás pritiahla opera, keď hre na nástroj sa venujete odmalička?
Od troch rokov som hrala na husle a spievala svoj cigánsky štýl. Operný spev sa páčil mojim rodičom a ja som bola najprv veľmi proti, nič mi to nehovorilo. Ale keď som sa ním začala zaoberať, zistila som, že to, ako sa tvorí operný spev, je absolútna alchýmia. To, čo namiešate, je vždy iné, neustále sa to mení, a to ma veľmi zaujíma.
Ste dievča zo známej a úspešnej umeleckej rodiny – cítite to ako tlak, že vás budú s rodičmi porovnávať?
Ja si idem svojou cestou, občas ma preto zamrzí, keď ma ľudia zaškatuľkujú len ako dcéru slávnych rodičov. S tým však nič neurobím, tak si to neberiem veľmi k srdcu. Rodičia mi dali veľa, naučili ma láske k hudbe, ale aj ako organizovať koncerty a ich propagáciu, vyrastala som v tom, o to to mám v niečom ľahšie. Ale je to dvojsečná zbraň – keď sa mi niečo podarí, veľa ľudí si myslí, že je to vďaka rodičom a nie vďaka mojej práci, nevidia, koľko cvičenia je za každým koncertom či novou skladbou.
Pochádzate z uznávanej rómskej hudobníckej rodiny, niektorí umelci s rómskym pôvodom sa s ním stotožňujú, iní o ňom radšej mlčia. Ako vy vnímate svoje rómske korene?
Odmalička som bola vychovávaná ako hrdá Cigánka a stále to vnímam rovnako. Keď sa k tomu otvorene hlásim, je to zároveň aj spôsob, ako niektorým ľuďom zavrieť ústa, pretože ak poviete – som Cigánka a som na to hrdá, už na to nemajú čo povedať. Ale nemám žiadne zlé osobné skúsenosti, že by môj pôvod niekomu prekážal, hoci veľa cestujeme po Slovensku. Lenže žijem v Bratislave a niekde inde to môže byť horšie, keď majú ľudia zlé skúsenosti s Cigánmi, majú aj bližšie k rasistickým názorom.
Hrali ste aj v úspešnom televíznom seriáli Tajné životy z prostredia azylového domu, ktorý otváral inú vážnu tému – domáce násilie. V parlamente sa znova a znova objavujú návrhy zákonov obmedzujúce ženské práva. Je pre vás násilie na ženách dôležitá a aktuálna téma?
Som veľmi vďačná, že som sa osobne s niečím takým nestretla, ani nikto v mojom okolí, ale týka sa to mnohých žien, a preto je to dôležitá téma a treba jej venovať pozornosť. Preto som rada, že som v tomto seriáli mohla účinkovať.
Chodíte teraz do školy "naživo“ alebo iba on-line? A chystáte niečo nové so svojím Gipsy Jazz Projectom?
Časť vyučovania máme naživo a časť je on-line, dúfajme, že nám školu nezatvoria. S Milošom Bihárym a Gipsy Jazz Project, kde sme spolu štyria členovia, chystáme koncerty v Slovenskej filharmónii a v Primaciálnom paláci spolu s orchestrom a veľmi sa na to tešíme, poznáme to tam od školy. A s priateľom Davidom Virágom, ktorý študuje hru na klavír, pripravujeme novú vianočnú pieseň. Mne to s klavírom veľmi nejde, trocha sa s ním trápim, ale on je v tom vynikajúci.
Vanessa Šarközi
Narodila sa 4. apríla 2000 v Bratislave. Pochádza z umeleckej rodiny, jej rodičia Ernest a Silvia Šarköziovci založili známy orchester Cigánski diabli. Študovala na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, momentálne študuje na VŠMU odbor operný spev. V piatich rokoch vyhrala súťaž 10 pre Hollywood, v šiestich rokoch dostala prvú zlatu platňu za piesne pre deti. Ako dieťa účinkovala vo filme Cinka Panna (2008), ako tínedžerka v TV seriáli RTVS tajné životy (2015). Od roku 2017 je súčasťou Arte Diversa Ensemble, zamestnaná je v Slovenskom národnom divadle ako členka orchestra, hráč v skupine kontrabasov. V roku 2019 založila Gipsy Jazz Project ako zoskupenie štyroch hudobníkov.
