"Neuveriteľné! Kto kedy počul, že by klavirista v mojom veku pripravoval ďalší album? Som vďačná, ak sa moja hudba páči. Hudba má prinášať radosť. Ak tá moja ľudí stále teší, tak robí to, čo má,“ prezradila umelkyňa.
Posledná žijúca žiačka slávneho skladateľa Sergeja Rachmaninova nahrala album My Life In Music (Môj život v hudbe) ešte vlani a akoby ním zavŕšila svoju 90-ročnú kariéru.
Slenczynská sa narodila v roku 1925 v kalifornskom Sacramente v rodine poľských emigrantov. Jej otec bol uznávaný huslista a bývalý riaditeľ varšavského konzervatória. Rozhodol sa, že z nej vychová úspešnú hudobníčku, a ona jeho sny plnila.
Už ako trojročná vedela hrať na klavíri, o rok neskôr debutovala na koncertnom pódiu v kalifornskom Oaklande, kde hrala Bacha, Haydna a Beethovena.
Ako šesťročné "zázračné dieťa“ sa predstavila v Berlíne, o rok neskôr ju v Paríži sprevádzal celý orchester. Keď mala osem, vystúpila na koncerte v New Yorku, ktorý kritici opísali ako "elektrizujúci zážitok plný vzrušenia a úžasu“.
Milovníci hudby žasli nad jej malými, bacuľatými rukami schopnými sebavedome vylúdiť tie najkrajšie tóny. Geniálna virtuózka, najväčší detský talent od čias Mozarta, písali noviny.
Čítajte viac V orchestri Slovenského rozhlasu bude hrať geniálny 14-ročný klavirista Ryan Martin Bradshaw
Vtedy ešte nik netušil, akú vysokú daň za to Ruth zaplatila. Až keď v roku 1957 vyšla jej životopisná kniha Forbidden Childhood (Zakázané detstvo), vysvitlo, ako veľmi trpela. Jej tyranský otec ju obral o detstvo.
"Dôvod, prečo ľudí tak prekvapovalo, čo dokážem pri klavíri, bol celkom jednoduchý. Otec ma nútil cvičiť deväť hodín denne, každý deň v týždni,“ zverila sa. Nesmela sa hrať s bábikami svojich sestier, ale ani výskať, skákať či behať s ostatnými deťmi.
Ak to porušila, otec na ňu vylial vedro ľadovej vody. "Ty nie si dieťa! Si hudobníčka. Drž sa bokom od detí a ich hlúpych hier. Je to len strata času,“ napomínal ju.
V hre na klavíri sa zdokonaľovala u viacerých známych hudobníkov v USA či v Európe, no najviac ju ovplyvnil Rachmaninov, s ktorým sa spriatelila. Považovali ju tiež za jednu z najlepších znalcov a interpretov Fryderyka Chopina.
Keď mala pätnásť, rozhodla sa vzoprieť otcovi a zobrať osud do vlastných rúk. Prestala s vystúpeniami, prerušila styky s rodinou, neskôr vyštudovala psychológiu a vydala sa. Na hudbu však nezanevrela. V roku 1951 sa vrátila ku koncertom, potom hru na klavíri aj vyučovala.
Počas kariéry vystupovala pre štyroch amerických prezidentov (Hoovera, Kennedyho, Cartera i Reagana), s ďalším, Harrym Trumanom, si dokonca zahrala dueto, rovnako ako s niekdajšou japonskou cisárovnou Mičiko.
Napriek vysokému veku je dodnes aktívna a nevyhýba sa ani koncertom – v roku 2010 hrala napríklad v San Franciscu a 90 rokov oslávila vystúpením v Paríži.
Čítajte viac Zomrel klavirista, ktorý dlho hral iba ľavou rukou
"Každú dekádu v živote som sa vzdávala myšlienky, že sa stanem hudobníčkou. V dvadsiatich som si povedala, že to budem robiť do tridsiatky. Potom som mala tridsať, a stále som pracovala s hudbou, tak som si povedala, že prestanem, keď budem mať štyridsať – a tak ďalej.
Teraz mám po deväťdesiatke, stále robím s hudbou a učím sa nové veci. Hudba mi ukázala cestu, ako pochopiť život a ľudí,“ vysvetlila pre britský denník Financial Times.
