„Zložil som takmer tisíc pesničiek a odohral asi osemtisíc koncertov. Mal som bohatý život,“ pochválil sa nedávno. Jeho 60-ročná kariéra je obdivuhodná. So skupinou získali trikrát ocenenie Zlatý slávik (1981 – 1983) a tri razy aj Českého slávika (1996 – 1998). Boli časy, keď Olympic považovali za najlepšiu rockovú kapelu v Československu a jeho za „praotca českého bigbítu“.
Ako Paganini
Janda sa narodil 2. mája 1942 v Prahe. Jeho rodičia boli vyštudovaní právnici, no aj výborní hudobníci. Mama hrala na klavíri, otec na husliach. Rodinnou pohodou otriasol komunistický prevrat vo februári 1948, keď otca načas uväznili a poslali k lopate.
Ako deväťročného ho otec zasvätil do hry na husliach a zohnal mu skvelého učiteľa. Chlapec usilovne cvičil, ale klasická hudba ho prestala baviť, len čo mu „maestro“ daroval gitaru. „Aj Paganini na nej hral, tak to skús,“ povzbudzoval ho.
Petr zistil, že má gitaru oveľa radšej ako husle, a navyše ho zaujala moderná hudba, čo sa šírila zo Západu – rokenrol. V roku 1959 sa pridal ku skupine Sputnici, potom si založil vlastnú kapelu Big Beat Quintet a v septembri 1963 ho zlákali do novozaloženého Olympicu, ktorý dostal meno podľa obľúbeného pražského klubu. Hrávali na zábavách a na „čajoch“.
Čítajte viac Petr Janda, verný len gitare
Čoskoro už vystupovali v divadle Semafor, no iba ako sprievodná kapela pre Karla Gotta, Pavla Bobka či Yvonne Přenosilovú. Po čase ich prestalo baviť robiť „krovie“, a tak sa vydali vlastnou cestou. Z Jandu sa stal vedúci skupiny, a keďže nemal kto spievať, postavil sa k mikrofónu. Ich repertoár vtedy tvorili výlučne skladby prevzaté zo zahraničia.
Trápenie s pesničkami
Všetko sa zmenilo, keď v máji 1965 vystúpila v Prahe bratislavská skupina The Beatmen so 17-ročným spevákom Dežom Ursinym, ktorá mala beatlesovský zvuk a hrala i vlastné piesne v angličtine. „Bol som z nich úplne paf,“ prezradil Janda.
Foto: archív kapely
Muzikanti z Olympicu cítili, že strácajú postavenie bigbítovej jednotky, a pochopili, že s cudzími šlágrami už nevystačia. Nutne potrebovali autorské skladby. Janda sa tej úlohy zhostil, ale nebolo to ľahké. O to viac, že vymýšľali anglický text, hoci ten jazyk veľmi neovládali.
Čítajte viac Petr Janda pripravuje k narodeninám sólový album Asi se mi nebude chtít
„So skladaním som sa strašne trápil. Vôbec mi to nešlo,“ priznal spevák. V lete 1965 sa to nakoniec podarilo. Zložil melódiu a basgitarista Pavel Chrastina k nej napísal slová – pre istotu v češtine. Zrodil sa tak prvý autorský hit Olympicu Dej mi víc své lásky.
„Potom to šlo už rýchlo. Nejako som sa naučil skladať a pesničky som chrlil ako po masle,“ priblížil Janda. Vyučený spojovací technik zavŕšil životnú zmenu tým, že dal v roku 1966 v práci výpoveď. Už nemal chuť opravovať telefóny, chcel sa živiť hudbou.
V roku 1968 vydal Olympic debutovú platňu Želva a o rok neskôr ďalšiu s názvom Pták Rosomák. Obe mali úspech a popularita kapely stúpala.
Najväčšie hity, ktoré zložil Petr Janda
- Dej mi víc své lásky (1965)
- Snad jsem to zavinil já (1967)
- Želva (1967)
- Pták Rosomák (1968)
- Krásná neznámá (1968)
- Kufr (1969)
- Otázky (1970)
- Dynamit (1970)
- Bon soir, mademoiselle Paris (1970)
- Slzy tvý mámy (1973)
- Taky jsem se narodil bos (1977)
- Osmý den (1980)
- Ulice (1981)
- Já (Sobectví) (1981)
- Okno mé lásky (1981)
- Jasná zpráva (1981)
- Jako za mlada (1985)
- Proč zrovna ty (1988)
- Když ti svítí zelená (1988)
Ešte držím pohromade
V auguste 1968 boli členovia skupiny na dovolenke vo Francúzsku, keď ich zastihla správa o okupácii vlasti. Uvažovali o emigrácii, v Paríži mali niekoľko koncertov a s francúzskou piesňou dokonca vystúpili v televízii. Záujem o nich však rýchlo upadal, a tak sa rozhodli vrátiť.
Bol to rozumný krok. Kapela síce aj doma zažila krízy a párkrát to vyzeralo, že sa rozpadne – napríklad v roku 1993 ohlásila koniec, no zakaždým sa dala znova dokopy. Janda sa presadil ako spevák i skladateľ, pričom tvoril aj pre iných umelcov. Zložil tiež muzikál Ať žije rokenrol!
Hoci hrával až 250 koncertov ročne, našiel si čas, aby vyštudoval komponovanie na konzervatóriu, neskôr tam i učil. Dnes vlastní nahrávacie štúdio a hudobné vydavateľstvo. Napísal autobiografickú knihu Dávno (2011) a to, že má zmysel pre humor, potvrdzuje aj názov jeho tretieho sólového albumu Ještě držím pohromadě (2017).
Netají, že kedysi viedol divoký rockerský život. Prvú manželku Janu podvádzal aj v čase, keď umierala na rakovinu. Táto choroba si vzala i jeho syna Petra. Z prvého manželstva má ešte dcéru Martu, ktorá je speváčkou, a z druhého dcéru Elišku. Ďalšie deti má s treťou ženou, o 40 rokov mladšou Alicou – 12-ročnú Anežku a 10-ročnú Rozáriu.
Už sa nehrá na búrliváka, najradšej je doma s rodinou. S hudbou sa však nechce rozlúčiť. „Jediná šanca je aktívny život,“ vysvetlil. „Aj tak to s nami všetkými sekne, ale nemusíme to doklepávať. Môžeme žiť naplno až do poslednej chvíle.“
