Vyzeráte výborne – súvisí to aj s jarou? Pôsobí na vás máj inšpirujúco?
Veľmi. Vždy na jar pocítim ako keby novú žiadzu či miazgu. Nazvala by som to druhým dychom, ktorý chytám po zime. Čistím si životný priestor aj myšlienky. Začína sa to kvitnutím prvých kvietkov. Mám malú záhradku, z ktorej sa teším, lebo nech sa deje čokoľvek, kvety kvitnú. Dáva mi to silu a ponaučenie, že za každých okolností si treba zachovať dôstojnosť. A kvitnúť. Tešiť sa z prítomného okamihu bežného dňa. Tento optimizmus mája si nesmierne vážim.
Máte v záhrade aj čerešňu? Budete sa pod ňou bozkávať 1. mája?
Áno, áno, to sa budeme pod čerešňou bozkávať viacerí…
Viacerí? To myslíte asi v celej našej populácii?
Tak, tak – viacerí v populácii.
Máte na jar aj prílev tvorivej energie? Do čoho ju vložíte?
Dokončievam práve operu s anglickým názvom Here i am, Orlando podľa románu Virginie Woolfovej. Je to objednávka pre Janáčkovu operu v Brne a práve odovzdávam materiál na korekcie. Libreto napísala Viktorie Knotková. Je veľmi dôležité, lebo celé sa zhudobňuje – aj čiarka aj otáznik, aj bodka, všetko. Je to pre skladateľa veľmi dôležitý text. Premiéra opery bude 14. júna 2024.
Čítajte viac Lucia Siposová: V kabarete má láska pikantnejšiu tvár
V máji býva veľa koncertov, hudba sa dostáva aj na promenády. Čaká aj vás niečo také?
Áno, na jar sa ľudia prechádzajú v prvých lúčoch slnka a tešia sa z koncertov. Ja som už tiež mala jarné premiéry. V marci v talianskom Turíne Orchestra RAI Torino pod taktovkou nášho úžasného dirigenta Juraja Valčuhu, odohral moju symfonickú skladbu Turbulence, v marci zaznela aj moja symfonická skladba Sadowscale pod taktovkou rumunského dirigenta Andrei Fehera – v Kitchener Waterloo Orchestra v Kanade mi zahrali Turbulence. V apríli mi odohral Orchester National Montpellier Occitanie pod taktovkou Tomáša Netopila skladbu Palingenia, čo je v preklade podenka. Toho zvláštneho tvora som si všimla práve v máji a uvedomila som si, že nemá ani tráviace orgány, lebo ich nepotrebuje. Žije len jeden deň, čo ma inšpirovalo. Skladba pre veľký symfonický orchester trvá 24 minút a odznela práve vo Francúzsku. Onedlho mi zaznie aj suita Dorian Gray v Nemecku. Teším sa, že môžem byť na jar aj inde, v zahraničí, hoci nohami som doma na Slovensku.
Dá sa jar v hudbe špeciálne vyjadriť?
To ťažko, ale aj tu platí, že tam, kde končia slová, začína hudba. Poznáme napríklad Vivaldiho Štyri ročné obdobia. Je to hudba plná optimizmu, vitality, ktorá nabíja energiou. Skladateľ je človek, ktorý je veľmi citlivý, všíma si vplyvy aj sám na sebe a reflektuje ich. Iste aj slnko, máj a kvety.
