Ako vznikol nápad na nahranie albumu Transylvánske tance?
S Dongóom sme spolu niekoľkokrát hrali s mojou skupinou Babele Beat Band. Dobre sme si porozumeli tak ľudsky, ako aj muzikantsky. Veľmi ma zaujali jeho transylvánske píšťaly a flexibilita, s akou sa vedel prispôsobiť a zapadnúť do kapely.
Preto sme ho pozvali ako hosťa na náš album Soví les. Dongó ma neskôr zavolal do projektu s Gézom Fábrim, a hrali sme spolu transylvánske pesničky na koncerte v Bratislave v rámci Týždňa maďarskej kultúry. Bol to pre nás všetkých skvelý zážitok, improvizovali sme a nečakane hrali skoro dve hodiny. Potom sme sa rozhodli, že určite musíme nahrať album s týmto repertoárom.
Ako dlho trval proces jeho vzniku? Bol náročný?
Samotný proces nahrávania bol veľmi rýchly. Album sme nahrali asi za tri dni. Potom sme ešte materiál nejaký čas strihali a mixovali. Predchádzali tomu diskusie, rôzne nápady a dohadovanie presného repertoáru. Dongó mi z Maďarska posielal skice nahrávok skladieb – starších, ktoré sme už hrali, ale aj zopár nových. Povedal mi, aby som k tomu vymyslel party pre klarinet a saxofón, a prípadne zavolal aj nejakého perkusionistu.
Pracovať takto na diaľku je relatívne náročné, ale keď vás baví hudba a jej produkcia, tak je to radosť. Niektoré veci sme nahrali naživo, čo pri improvizáciách zabezpečilo spontánnosť a živelnosť, ktorá je potrebná pri takomto type hudby. Ďalšie skladby sme dohrávali a vytvorili tak aj vrstvy nových hlasov, a myslím si, že aj zaujímavé aranžmány. Snažili sme sa zachovať štýlovosť, ale zároveň aj dať hudbe kus nášho cítenia a srdca.
Čítajte viac Billy Barman: Riešime, kto má koľko kíl, no radšej by sme sa mali rozprávať o tom, ako sa máme a čo prežívame
V akom duchu sa nieslo spoločné nahrávanie s Balászom Dongó Szokolayom, Gézom Fábrim a Kirilom Stoyanovom? Inšpirovali ste sa vzájomne?
Nahrávanie prebehlo veľmi hladko a vo výbornej atmosfére. Mali sme nejaké skice skladieb, ale veľa sme improvizovali a tvorili na mieste. Géza s Dongóom spolu už dlho hrávajú. Pri hraní je z nich cítiť nefalšovaná radosť a úprimnosť. Hrávali spolu aj v Transylvánii, dokonca aj na tzv. folklórnych diskotékach. Sú to akcie, kde ľudia prídu vyslovene tancovať.
Som veľmi rád, že aj Kiril sa pridal do projektu. Je pôvodom z Bulharska, vynikajúco ovláda ich národný nástroj – t’pan. Okamžite pochopil, čo a ako má hrať. Pomohlo nám aj to, že sme popri nahrávaní stihli aj jeden koncert v Banskej Bystrici v rámci MultiKulti Festu. Kapela sa takto vzájomne inšpirovala, naživo „oťukala“ a chytila dobrý „groove“.
Čím sú pre vás maďarské, židovské a moldavské ľudové piesne špecifické? Je na nich niečo, čo vás prekvapilo, nadchlo?
Tento región má za sebou pohnutú históriu. Je špecifický tým, že sa tam na malom území miešali rôzne vplyvy a kultúry. Ako sa Dongó vyjadril, po celom Sedmohradsku hrali hudobníci pre Maďarov, Rumunov, Rómov a Židov bez ohľadu na ich národnosť. Mám rád balkánsku hudbu. Vie byť drsná, a zároveň jemná.
Je v nej počuť vplyvy Blízkeho východu, Európy, Ruska a národov, ktoré v priebehu stáročí prechádzali týmto územím. Stále ma prekvapuje, ako jedna pieseň a text vedia byť melancholické, zádumčivé, a vzápätí príde ďalšie skladba s rýchlym a energickým tanečným rytmom. Pramení to zrejme z tej pohnutej histórie.
Čítajte viac Skupina Tolstoys predstavuje album o láske aj nových zahraničných členov
Bolo náročné zosúladiť rôzne prvky jednotlivých kultúr?
Ten kľúč prepojenia priniesli Dongó a Géza, ktorí sa venujú tejto hudbe už dlhé roky. Kiril má tiež silné zázemie v ľudovej hudbe. Keď som ho prvýkrát počul hrať na t’pan, mal som pocit, že sa na mňa rúti turecká kavaléria. Je majstrom pochodových a nepravidelných rytmov. Ja som hrával a aj hrávam klezmer, čo mi pomohlo ako premostenie do sveta tejto hudby. Venujem sa primárne džezu, ale v tejto kapele som sa snažil hrať štýlovo a prispôsobiť sa jej „feelingu“.
Čím je pre vás ľudová tvorba dôležitá?
Ľudová hudba má v sebe autenticitu, je v nej cítiť skúsenosti, históriu a charakter daného národa. Odkrýva podstatu, nehrá sa na nič a je živou stopou, ktorú za sebou nechali naši predkovia. Pre mňa ako hudobníka je určite zmysluplné čerpať z tejto tradície, rozvíjať ju a odovzdávať ďalším pokoleniam. Nemám však príliš v obľube, keď sa to deje z vypočítavosti a iba na komerčné účely. Deformuje sa tak jej odkaz a zmysel.
Myslíte si, že sa jej súčasní hudobníci venujú dostatočne, alebo pomaly upadá do zabudnutia? Majú k nej Slováci silný vzťah?
Slováci k nej určite majú vzťah. Ak je slovenská kultúra v niečom silná, tak je to ľudová tvorba. Čerpajú z nej hudobníci, výtvarníci, herci a celé spektrum rôznych umeleckých odvetví. Máme silnú pôvodnú autentickú ľudovú tvorbu.
Horšie je, keď sa ju z rôznych politických, vypočítavých a zištných dôvodov snažia zadubení ľudia prisvojiť, zakonzervovať a nenechať jej slobodný rozvoj adekvátny 21. storočiu. To sa, bohužiaľ, u nás momentálne deje na najvyššej úrovni…
