Foto: Lindeni
Hlavný hrdina Julien vyrastá so všetkými vôňami, ktoré vie jeho otec vykúzliť v kuchyni svojej malej reštaurácie. Žongluje s lyžicou, nepoužíva žiadne váhy ani odmerky, všetko "má v oku“ a meria v dlani. Svojho syna nikdy variť neučí, aspoň nie v zmysle receptov, v ktorých by sa mohol spoliehať na všetky ingrediencie a presné dávkovanie. A keď sa mladý Julien rozhodne, že sa stane kuchárom, otec sa rázne postaví proti. O budúcnosti svojho jediného syna má totiž celkom inú predstavu.
Julien si pamätá šťastné obdobie v detstve, kým od nich láskavá mama neodišla. Jedného dňa, keď sa Julien vrátil domov z prázdnin, jej izba bola prázdna a otcove dni naplnil smútok. Ešte odhodlanejšie sa zatvorí v kuchyni, kde sa od skorého rána dlho do noci venuje svojim hrncom a panviciam. Žeby práve to bol dôvod, pre ktorý ich mama opustila? Odpoveď je viac než prekvapujúca.
Čítajte aj Spomienka na Charlesa Baudelaira: Provokatívna kytica z kvetov zla
Kým ešte boli všetci spolu, mama začala spisovať otcove recepty a on jej to toleroval iba preto, že to chcela ona, inak by bol zásadne proti. Otcov receptár sa však záhadne stratil a Julien by dal neviem čo za to, aby ho mohol držať v rukách a ponoriť sa pritom celý do všetkých tých úžasných jedál, aké vedel na tanieri vyčarovať len otec.
"Pozoroval som ťa, ako vkladáš briošku do tmavej rúry. Bolo to podobné, ako keď si otváral rúru a podlieval kurence svojou lyžicou na všetko. Pre mňa si bol pánom ohňa, čarodejom, keď sa ti nafúkla brioška, dobyvateľom trezorov, keď si otváral ustrice, kráľovským mágom, keď si pripravoval šľahačku a pre mňa si rozpúšťal čokoládu,“ spomína Julien.
Julien vyrastá v malom svete, v ktorom je okrem otca vždy prítomný aj jeho priateľ a pomocník Lucien – Lulu, otcov spolubojovník z alžírskej vojny, a napokon aj jeho svojrázny brat. "Nebolo to tak dávno, čo sme boli šťastní. Každé leto ste ty a Lulu na zadnom dvore reštaurácie pripravovali na dreve obrovskú palleu. Bolo to čosi nevídané: na ohni, ktorý opatrne udržiaval Lucien, bublala celá hora ryže, mušlí, kalamárov, choriza, králika a kurčaťa. Mal som právo priložiť do pahreby zopár konárikov,“ opisuje mladý hrdina svoje šťastné chvíle, ktoré sa mu, ako inak, spájajú s kuchyňou a s varením.
A každú nedeľu otec pripravil "raňajky v tráve“ – ustrice, pomarančový šalát a teplú briošku. "Mame si rozložil ustrice do tvaru hviezdy a k tomu si pridal chlieb s maslom, mne zasa veľký kus briošky poliaty teplou čokoládou a šľahačkou. A každú nedeľu nasledovalo "predstavenie“. Zatváril si sa, že si na niečo zabudol… Počúvali sme, ako pokojne vystupuješ hore schodmi. Zjavil si sa s modrou vázou s troma vetvičkami zlatého dažďa a s jedným pohárom na šampanské – "pre moju princeznú“.
Čítajte aj Keď vojaci rozdávajú deťom rozprávky
Julien sa podvolí otcovi a nastúpi do školy "s prísľubom nádhernej budúcnosti úžasných technikov“, do ktorej Julien vložil všetku svoju nešikovnosť, dúfajúc, že to otca presvedčí. Vzdoroval najmä obrábaciemu stroju, ktorý ho vytáčal práve tak ako kov, čo obrusoval a keď vkladal súčiastku do sústruhu, cítil sa ako pohonič, vedúci dobytok na jatky. Nedarilo sa mu snívať pri pohľade na hobliny…cítil sa prázdny a zúril, že je tam a nie pri sporáku v hoteliérskej škole.
Staré rodinné tajomstvá napokon vyplávajú na povrch a, ako sa ukáže, veci ani vzťahy často nie sú usporiadané tak, ako sa zdajú. Kniha je čarovným vyznaním synovskej lásky na pozadí generačných aj sociálnych rozporov, v kuchyni, kde môžu byť reči ostrejšie ako pálivá paprika, tiché ako para nad hrncom aj sladké ako čersto rozpustená čokoláda.
