Taliansky spisovateľ Nicola Lagioia: Dnes ťažko rozlíšiť, kde sa končí biznis a začína sa zločin

Na festivale Dolce vitaj! sa 16. júna on-line zúčastní aj taliansky spisovateľ Nicola Lagioia. Jeho kniha Krutosť nedávno vyšla vo vydavateľstve Inaque. Príbeh talianskej rodiny, ktorá nadobúda moc, ale stráca šťastie, preložila Adriana Šulíková. Román nám priblížil jeho autor Nicola Lagioia.

, 14.06.2021 06:00
Roma, 15 09 2020
Nicola Lagioia - Ritratti... Foto:
Spisovateľ Nicola Lagioia

Dej vašej knihy Krutosť sa odohráva v kraji okolo talianskeho mesta Bari, kde ste sa v roku 1973 narodili. Mohli by ste priblížiť Bari cez svoju osobnú skúsenosť? Máte Bari rád?

Bari je typické mesto v Stredomorí, leží v talianskom regióne Apúlia, ktorý najviac „vytŕča“ na východ. Je teda aj „najorientálnejším“ regiónom celého Talianska. Bari je nesmierne dynamické mesto obchodníkov, dôležité centrum rovnako pre katolíkov ako pre ortodoxných veriacich – jeho patrónom je svätý Mikuláš (Nicola). Ako mnohé prímorské mestá aj ono sa pýši mimoriadnou pohostinnosťou.

Ľudové príslovie hovorí, že v Bari nikto nie je cudzincom. Do deväťdesiatych rokov existovala medzi „legálnym“ mestom a podsvetím jasná deliaca čiara, dnes sa všetko zlieva dokopy. V 21. storočí dokážeme len veľmi ťažko rozlíšiť, kde sa končí biznis a kde sa finančné toky menia na zločin. Bari mám v každom prípade veľmi rád, hoci tam už od roku 1998 nežijem.

Foto: Inaque
krutost Nicola-Lagioia-638x1024

Krutosť je rozsiahly román, v ktorom píšete o zámožnej a početnej rodine, ako aj o podnikateľskom prostredí, v ktorom sa táto rodina musela presadiť. Stratila pritom morálku. Ako ste sa na román pripravovali a ako dlho ste ho písali?

Písaniu Krutosti som zasvätil päť rokov života. Počas týchto piatich rokov som pracoval na knihe každý jeden deň niekoľko hodín. Keďže som v Bari vyrástol a som veľmi zvedavý človek, pohyboval som sa medzi spoločenskými vrstvami každého druhu. To mi poslúžilo ako príprava.

krutost Nicola-Lagioia-638x1024 Čítajte viac Ako zvládnuť bohatstvo. Zo života podnikateľov v južnom Taliansku

Sám spolupracujete aj s redakciami, takže novinárske prostredie tiež poznáte. Odkiaľ ste však čerpali vedomosti napríklad o lekárskej profesii? O onkológii? O pitvách? Naštudovali ste si to?

Môj blízky priateľ je psychiater a pracuje v mestskej nemocnici. Poprosil som ho, aby ma zoznámil s onkológmi a so súdnymi lekármi, ktorí vykonávajú pitvy. Od nich som získaval informácie. Jeden zo súdnych lekárov mi napríklad porozprával veci, ktoré by som nenašiel v žiadnej príručke a ktoré mi veľmi pomohli z literárneho hľadiska.

Napríklad, že v Bari existuje priamo na cintoríne márnica, kde sa vykonávajú pitvy, čo je z hľadiska literatúry veľmi silný obraz. Popritom spomenul, že keď v tejto márnici vykonával pitvy, svetlo reflektora nad ním bolo natoľko silné, že mu spaľovalo chlpy na krku, kým on pracoval. Literatúra je aj umenie detailu a tento detail som použil v románe.

Dej Lagioiovej knihy Krutosť sa odohráva v... Foto: SHUTTERSTOCK
bari Taliansko Dej Lagioiovej knihy Krutosť sa odohráva v kraji okolo talianskeho mesta Bari.

V závere knihy poznamenávate, že príbeh nemá nič spoločné s realitou, že podobnosť je len náhodná, ale vďaka vášmu podrobnému rozprávaniu pôsobí príbeh veľmi konkrétne a pravdivo. Navyše, téma korupcie sa týka mnohých ľudí. Nebáli ste sa písať o tomto chúlostivom námete?

Kým som začal písať román, pomerne dôsledne som študoval mestské kauzy posledných tridsiatich rokov. Zaujímali ma predovšetkým kauzy týkajúce sa stavebníctva a životného prostredia. To boli mimoriadne užitočné zdroje. S vytvorením postáv to bolo omnoho jednoduchšie: určite každý z nás má alebo mal príležitosť zoznámiť sa s mimoriadne veľkými chamtivcami, zbabelcami alebo nedotknuteľnými ľuďmi, schopnými z nenásytnej túžby po moci a peniazoch konať veľmi pochybným spôsobom.

Na týchto charakteroch, ľudských typoch, som postavil korupčné udalosti, o ktorých som kedysi čítal v novinách. Z času na čas som sa zašiel s niekým porozprávať, aby som zistil, či okolnosti, ktoré opisujem (napríklad tie týkajúce sa čiernych stavieb) sú hodnoverné, a všetci z tejto oblasti mi potvrdili, že skutočnosť je často oveľa horšia než moja predstava.

Silvia Avallone Čítajte viac Začítajte sa do talianskej kultúry

V Krutosti ide o morálne zločiny, ale stanú sa aj iné hrôzy. Jedna z hlavných postáv záhadne zomrie už na začiatku. Zamýšľali ste túto knihu ako kriminálku alebo skôr ste chceli napísať psychologickú drámu? Ako ju chápu čitatelia?

Myslím si, že to je psychologická dráma. Nie je to kriminálka. V kriminálke vám objavenie vinníka prinesie harmóniu tam, kde sa dôsledkom spáchaného zločinu stratila. V kriminálke prichádza ku katarzii objasnením prípadu. Môj svet zostáva skorumpovaný, hoci sa dozvieme, čo sa vlastne stalo a kto sú vinníci. Takže to nie je krimi. Je to psychologický román. A trochu aj rodinná sága. Je to tzv. bildungsroman (v ktorom sledujeme vývoj a dozrievanie postavy Micheleho) a svojím spôsobom aj príbeh lásky a prízrakov (Výnimočný je vzťah medzi súrodencami Michelem a Clarou).

Krutosť podávate zvláštnou metódou: V každej kapitole ako keby sa príbeh nanovo vynoril, s čerstvou intenzitou, inak. Obsahuje nečakané podrobnosti, prekvapenia a informácie. Často vystupujú aj zvieratá, účinkuje príroda. Aké možnosti vám otvárajú napríklad zvieratá v texte? V Krutosti je to napríklad postava mačky, potkan alebo tiger na obraze.

Zvieratá v tomto románe ponúkajú dva typy rozprávačských prístupov. Existujú živočíšne druhy, ktoré sú poháňané pudom a prirodzene využívajú svoju schopnosť nadvlády, čím sa u nich spúšťa násilné konanie. Inými slovami – predátory sa nedokážu ubrániť zabíjaniu. Človek, naopak, disponuje slobodnou vôľou, a teda môže v sebe potlačiť inštinkt, ktorý ho núti svoju nadvládu využiť. Na rozdiel od tigra má možnosť to urobiť, čo poskytuje svetielko nádeje. Ale zvieratá stelesňujú aj tajomstvo: ako vníma okolitý svet mačka, žaba, lastovička či lienka? Nevieme to. Nie sme na svete sami, sme obklopení tajomstvom.

Obraz tigra v galérii, ktorý posilňuje – stačí, ak sa naň pozrie – jednu z postáv, skutočne existuje? Aký to je obraz? Je aj váš obľúbený?

Ten obraz skutočne existuje a patrí medzi moje najobľúbenejšie. Jeho autorom je Renato Guttuso (inak ale, nemôžem povedať, že by som tohto maliara nejako zvlášť obdivoval). Obraz je vystavený v Národnej galérii moderného umenia v Ríme.

Čo vám osobne vie dodať silu a odvahu?

Silu mi dávajú dve veci: ľudia, ktorých mám rád, a literatúra. Ak niekoho mám rád, milujem, znamená to, že žijem a to je nádherný pocit. Milovať je oveľa viac ako byť milovaný. A potom je tu literatúra, ako úžasný nástroj získavania poznatkov, ktorý je vždy poruke.

Čítala som názor, že vaša metóda rozprávania príbehu sa dá nazvať barokovou. Súhlasíte s takou charakteristikou? Vaše rozprávanie je veľmi pestré, nie však plynulé a dej sa čitateľovi ťažšie skladá do príbehu. Vedia čitatelia túto metódu oceniť? Vám sa takto píše ľahko?

Nemyslím si, že ide o barokový román. Som presvedčený, že Krutosť má svojím štýlom veľmi blízko k modernizmu. Modernizmus a barok sú dve úplne odlišné veci. Barokový je napríklad Gadda. Modernista je Malcolm Lowry, William Faulkner, Virginia Woolfová. Tento štýl sa podľa mňa hodí ku knihe, akou je Krutosť. V mojej najnovšej knihe Mesto živých (Einaudi, 2020) využívam úplne iný štýl, pretože príbeh si v tomto prípade vyžaduje úplne inú techniku. Dramatik Eduardo De Filippo hovoril: Hľadaj život a nájdeš štýl, hľadaj štýl a nájdeš smrť.

Je v Taliansku veľa takých rodín ako Salveminiovci z Krutosti? Mení sa spôsob rodinného života v Taliansku? Menia sa podnikatelia a vôbec spoločnosť? Je stále veľa korupcie alebo sa už v podnikaní viac dbá na morálku a na životné prostredie?

Mám pocit, že celý svet je poznačený korupciou, nielen Taliansko. Oveľa viac než korupcia, ktorá skôr či neskôr vyjde na povrch, ma znepokojuje to, čo zostáva pod povrchom. A najviac zo všetkého mi naháňa strach, nazvime to, legalizovaná nezákonnosť. Vezmime si ako príklad Facebook. Na svoju činnosť majú jeho majitelia monopol, neplatia takmer žiadne dane, vlastnia osobné dáta miliárd ľudí a teda môžu ovplyvňovať ich konanie, ako sa to stalo v prípade dátového škandálu v súvislosti s Cambridge Analytica. Nenaháňa väčší strach toto než čierna stavba?

Vráťme sa ku knihe. Krásna Clara v Krutosti sa dostáva do konfliktu s vlastnou rodinou. Je to pre spisovateľa vzrušujúca téma? Jej príbeh je popretkávaný aj erotikou a sexom. Sú to, oproti písaniu o korupcii a pokrivených vzťahoch, skutočne morálnych hriechoch, aj pre autora skôr „oddychové“ pasáže?

Pre mňa bol dôležitý vzťah medzi Michelem a Clarou. Nešlo o incestný vzťah, hoci sa v jednej chvíli môžeme nazdávať, že to tak je. V tomto prípade ide o nezištnú lásku, a tá dodáva knihe, ktorá je v mnohých ohľadoch tragická, štipku nádeje.

Akú rodinu máte vy? Ako žijete? Ste stále v Bari alebo tam chodíte? Mení sa to tam? Kde rád píšete?

Žijem v Ríme, s manželkou a mačkou. V Bari mám rodičov. Vraciam sa tam niekoľkokrát do roka a vždy si všimnem, že sa mesto vyvíja a zlepšuje oproti tomu, aké bolo, keď som vyrastal. Najradšej píšem doma, v Ríme, v mojej pracovni na Via Esquilino, na ulici medzi Koloseom a železničnou stanicou Termini. Na jednej strane sa nachádzajú historické pamiatky veľkého mesta ako Koloseum a Cisárske fóra, na strane druhej špinavé a divoké mesto v okolí stanice. To je moje ideálne miesto na tvorbu.

Kde máte najvernejších čitateľov? Na juhu Talianska či na severe? Líšia sa títo čitatelia?

Moji čitatelia sú roztrúsení po celom Taliansku. Je to niečo, čo sa vyvíjalo celé roky. V ktoromkoľvek talianskom meste dostanem príležitosť hovoriť o svojich knihách, všade nachádzam literárne publikum, ktoré ma nadšene víta a teší sa zo stretnutia. Je to nádherná skúsenosť, ten proces sa však tvorí pomaly a veľmi prirodzene.

Ako prijímajú vaše príbehy čitatelia vo svete?

Krutosť nebola prijatá všade rovnako: vo Francúzsku jej vydanie nevzbudilo veľký rozruch, ale napríklad v Amerike, ktorá už tradične predstavuje oveľa náročnejší knižný trh, sa jej darilo na rozdiel od Francúzska veľmi dobre. Veľmi dobre román prijali aj v Kanade a v Grécku. Takže v každej krajine sa mu darilo trochu inak.

Ktorí sú vaši obľúbení autori?

Nedokážem vymenovať mojich obľúbených autorov, pretože ich je tak veľa, že aj keby som o tom hovoril celé mesiace, zoznam by som nevyčerpal.

Nicola Lagioia

Taliansky spisovateľ sa narodil 18. apríla 1973 v Bari. Svoj prvý román Tre sistemi per sbarazzarsi di Tolstoj (Tri spôsoby, ako sa zbaviť Tolstého) uverejnil v roku 2001. Za román Riportando tutto a casa získal niekoľko cien vrátane Premio Viareggio. Pre Medzinárodný filmový festival v Benátkach vyberal filmy do súťaže a niekoľko rokov bol jeho porotcom. V roku 2015 získal cenu Strega za román Krutosť. Je riaditeľom Knižného veľtrhu v Turíne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Nicola Lagioia #mafia #krutosť #Bari