Adam má za sebou veľa úspechov, na polici nad posteľou trónia ocenenia, ktoré získal za svoju prácu a v mobile má (okrem iných) päť čísiel najbližších priateľov. Dvaja starí kamaráti Peter a Roman a tri ženy, s ktorými kedysi preplietol svoj život – Eva, Aňa a Lea – a o všetkých sa mu sníva.
Niekedy je pre človeka ťažké uniesť svoj život. Vtedy je nutné vrátiť sa kdesi na začiatok a nájsť tú prvú, zásadnú chybu, od ktorej sa odvíjal sled ďalších neželaných udalostí. Kdesi na hranici medzisna, okolo Veľkej noci, sa Adam rozhodne, že svoj čas si vymedzí sám. Dá si na to presne sto hodín, ktoré chce prežiť inak. Ale v prvom rade so svojimi blízkymi.
Foto: Artforum
Rozpošle preto naliehavú správu piatim najbližším ľuďom a čaká, kto a ako zareaguje. Nechce ich vystrašiť, preto volí mierny, no tak trocha záhadný tón, ktorý si každý z nich môže vysvetliť po svojom. Uvedomuje si, že sa k priateľom správa manipulatívne, ale nemôže si pomôcť, tak veľmi túži, aby im na ňom záležalo. Aby sa jeho nepokojná duša upokojila.
„Že ide iba o obyčajnú chémiu v mozgu, mu napovedali časté a neraz rýchle zmeny nálad… Odrazu si nebol istý, či je zničujúcejšia osamelosť samotná, alebo čakanie, ktoré spôsobuje,“ sprevádza Adam svoje čakanie úvahami. A čitateľ začína byť zvedavý: čo všetko sa môže stať za tých sto hodín, ktoré si stanovil? A kto sú tí ľudia, ktorých považuje za svojich najbližších?
Čítajte viac Puškinova medaila má svetový cveng
Stretávame ich jedného po druhom, prostredníctvom Adamových snov, spomienok aj esemesiek, ktoré si navzájom vymenia. Eva si s ním píše počas dovolenkovej cesty s manželom po boku, Aňu zastihne Adamova správa v nemocnici a Lei do reči veľmi nie je. Vtipný moment nastane, keď sa všetky tri ženy stretnú v jednej galérii vedľa seba, dívajú sa každá na iný obraz a keď sa otočia, všetky majú rovnakú tvár. „Keby som s ľubovoľnou z týchto troch žien – s múdrou Evou, éterickou Aňou a tajomnou Leou, žil…presýtení obyčajnosťou a vzájomnou bezvýznamnosťou by sme túžili po chvíľke samoty, pokoji od toho druhého,“ konštatuje Adam.
Autor Andrej Bán je známy fotoreportér, často pracuje v krajinách zmietaných vojnami a krízami, v nebezpečných konfliktných zónach. Aj tento moment sa v jeho Medzisnoch, pochopiteľne, zrkadlí, hoci v tejto knihe je konfliktnou zónou vnútorný svet hlavného hrdinu. Svoj profesionálny aj súkromný život odhalil v dokumentárnom filme režiséra Jara Vojteka Raj na zemi.
