Foto: Inaque
Sú deti bezradné alebo, naopak, predčasne dospelé, vďaka svojim nezrelým, ľahostajným či zlomeným rodičom. Nešťastné alebo stratené matky, nespoľahliví či vôbec žiadni otcovia, rodičia, ktorí sa rozchádzajú a odchádzajú, rodičia zahltení vlastnými problémami. A okolo svet, ktorý na deti dolieha každým dňom silnejšie. Priateľstvá, dotyky, lásky, sex, krása, sklamanie, všetkého je zrazu priveľa alebo primálo. Hltajú život otvorenými ústami, no budúcnosť bez minulosti len tak nepostavíš. Majú ju v rukách rodičia, ktorí by im radi vysvetlili to, čomu sami nerozumejú.
Žiarlivý boh tresce neprávosti otcov na deťoch
Kostlivkyne
Ako sa dievčatá ocitajú na súkromnej klinike pre anorektičky? Vonku im hovoria kostlivkyne a skutočne im ide o život. Každá má na to dosť vlastných dôvodov a jedno spoločné riešenie: ony sa rozhodli nejesť. Rodičia ich zveria do rúk odborníkov, lebo sami už nevedia, čo s tým. Lenže v prvom rade by to rady vedeli ich dcéry – predstaviť si budúcnosť tak, aby ju vedeli uniesť. A tak životu vzdorujú, ako vedia.
„Je to systém postavený na princípoch anorexie: železné pravidlá a jeden proti všetkým. Preto to tak dobre funguje,“ predstaví nám kliniku jedna z pacientok, ostrieľaná Margot. Má sedemnásť, za sebou tri pobyty a zdá sa, že má všetko „na háku“. Margot vie celkom presne, prečo sú všetky tie dievčatá tu: „žiarlivý boh tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia“, cynicky cituje svojej lekárke z Freuda. Niekedy život zvíťazí, inokedy prehrá.
Čítajte aj Kniha týždňa: GRM? OMG! WTF
Mechanik a Mina
Hrdinom ďalšej poviedky je Diego, ktorý po otcovi zdedil vzťah k mechanike dvojtaktného motora. Nikdy by si to však nepripustil. Radšej z otcovej dielne uteká do starej skrýše v opustenej továrni, kde sa kedysi stretávali so svojou detskou partiou, pretože doma je otec, s ktorým nemôžeš bojovať rovnocennými zbraňami. „Diego si predstavuje život dospelých komplikovaný ako moderné automobily: priveľa plastov, priveľa elektorniky a celá sila zverená delikátnemu systému. Stačí jeden žart elektroniky a skončíš rozbitý o múr,“ hovorí Paolo Cognetti ústami svojho hrdinu.
Mina je Hráčova dcéra a svojho otca si nepamätá. Vďaka fantázii si však o ňom vymýšľa množstvo príbehov – v jednom je geniálnym vználezcom, v druhom zmrzlinárom na exotickom ostrove. Jej príbehy nemajú žiadny koniec, ústia do prázdna, no pre Minu je to spôsob, ako sa životu vysmiať. Vďaka starej susedke, bývalej učiteľke, ich má všetky zapísané. Mina môže byť na seba pyšná: len málo ľudí vie vrátiť, čo dostali.
Ďalší chlapec prichádza o svojho otca v horskom kempingu, kam sa s ním mama uchýlila, kým sa rozhodne. Tam pochopí, že pasovať dieťa do dospelosti môže len vlastný otec. Mladá Anita zas uteká z domu za slobodou. Dnes syn o svojej nezávislej mame veľa nevie, skladá si jej obrázok z rozprávania starej mamy a vlastných predstáv.
Čítajte aj Kniha týždňa: Očarujúca Hymna demokratickej mládeže
Paolo Cognetti vstupuje do sveta na rozhraní detstva a dospelosti láskavo. Až poeticky sleduje jemnú niť vzťahov, testuje pevnosť rodiny, priateľstva, dôveru, odkrýva hĺbku detskej zraniteľnosti. Pomenúva drsnosť, ktorú zažívajú jeho hrdinovia a hrdinky. Otcovia v drahých autách vozia svoje dcéry na kliniku pre anorektičky, otcovia v montérkach s rukami od oleja mlátia svojich synov, otcovia, čo si nedajú ani tú námahu a jednoducho zmiznú. Opustené matky rezignovane ležiace na gauči v špine, matky utekajúce za slobodou, matky, čo sa nechcú vzdať pohodlia a luxusu, nech to stojí čokoľvek. Rodiny, kde sa vážne témy obchádzajú oblúkom a na dôležité otázky nikto neodpovedá. A v nich niečo malé, čo každú chvíľu vybuchne.
Kniha Paola Cognettiho je múdra a čarovná ako čítanka pre rodičov. Vyšla vo vydavateľstve Inaque v preklade Petra Bilého.
