Kniha týždňa: Dôvod na radosť

Foto: KK Bagala

kniha dovod na radost. Soňa Uriková: Dôvod na radosť

Panenka Mária a kosoštvorce na záchode

Aj rozprávkovej myške, ktorá v úvode knižky pláva za dobrým jedlom v škrupinke, sa už odneachcelo spievať, dozviete sa, prečo (ale prezradíme, že nič horšie, ako si sama želala, sa jej nestalo). Zato hrdinkám jednotlivých príbehov, ktorých je v knižke dokopy sedem, sa toho stalo naozaj dosť. V poviedke Slimačie denníky matka s deťmi rieši domácu úlohu o slimákoch, no tí, ako je známe, zanechávajú po sebe sliz a ten môže mať prekvapivú podobu. V poviedke Zajaci ide zas o králiky, no ako asi tušíte, vôbec nielen o ne.

Pôsobivý príbeh Na samote nás vovedie do detstva hlavnej hrdinky, ktoré páchlo hnijúcimi slivkami a vzťahmi, čo šli len ťažko prekryť voňavkou. Pavla pri návševe svojho domova narazí na vlastnú minulosť. „Cítila zápach zhnitých sliviek, atomosféru humna počas zimy, keď chodila kŕmiť zvieratá a plody kvasili v obrovských sudoch, keď otec prišiel z krčmy alebo len tak sedel v šope, s niekým alebo sám, smrad okolo každého predmetu v pálenici aj okolo nej…“

Pavla pritom spomína na časy svojho dospievania, keď sa deti chcú podobať dospelým a zároveň byť iní ako oni: „Napila sa len trochu, kašľala potom ešte polhodinu – aby všetkým dokázala, že nie je úplne trápna, na stenu píly vedľa ich nápisov a roztekajúcich sa postavičiek nakreslila takmer dvojmetrový kosoštvorec, ako ho poznala zo školských záchodov. Vtedy si ešte myslela, že čiarky okolo znázorrňujú svetlo, niečo ako svätožiaru na hlave Panenky Márie z kostola.“ Aj tak môže vyzerať vrchol rebélie v istom veku za humnami.

Čítajte aj Kniha týždňa: Volám sa Lucy Bartonová

Neistý krok

Hádam v ešte väčšom rozklade sú vzťahy v nasledujúcej poviedke Marika, o vnučke, ktorú spája s jej starou mamou iba rovnaké meno. Každá má svoje Tajomstvo, no dospelí často tie detské tajomstvá nerešpektujú. Dieťa či dospievajúce dievča má potpom neistý krok, ľahko sa pošmykne – na zhnitých slivkách, na blate v humne alebo na rozliatom pive, čo zostalo po stratenej láske v zafajčenej krčme. Pošmyknúť sa dá aj nadrinku na gréckej pláži, ako naznačuje ďalší príbeh o spoločnej dovolenke troch kamarátiek.

Všetky poviedkové hrdinky o sebe pochybujú a zároveň sa búria, tak veľmi chcú stáť pevne na vlastných nohách a hľadajú oporu samy v sebe. Svet vidíme ich očami, vďaka autorkinmu rozprávačskému talentu sa na pár stránkach celkom ponoríme do nevinného detstva, ktoré môže byť plné drsných zážitkov alebo do peny dní, ktorá unáša mladé ženy k ostrým brehom. Je to svet plný obrazov, vôní aj pachov, maličkostí, ktoré dajú do pohybu veľké veci. Svet plný dynamiky, čo sa stále krúti. Tie drobné príbehy majú v sebe poéziu aj napätie.

„Marike sa zdalo, že strop kuchyne sa pomaly spúšťa dolu, že na bočných stenách sa v monotónnom rytme nekonečného zdravasu pomaly skracuje vzor na tgapetách. Takto si predstavovala dvanásť mesiačikov okolo ohňa, ako sedia a vedia, ako sa svet začal aj ako sa skončí, ale nechávajú si to pre seba a robia si naďalej svoju robotu.“

Čítajte aj Vydavateľ Juraj Heger: Radi vydáme aj nový Rushdieho rukopis