Annie Ernauxová má Nobelovu cenu. Aký je jej román Roky?

Annie Ernauxová je čerstvou nositeľkou Nobelovej ceny za literatúru a získala ju za odvahu, s akou píše. O to viac sme zvedaví, o čom vlastne píše. Doma vo Francúzsku vydala už 20 románov, získala 12 prestížnych francúzskych aj medzinárodných literárnych ocenení, teraz k nim pribudlo to najvyššie: Nobelova cena.

, 12.10.2022 08:00
debata
Annie Ernaux: Roky Foto: Inaque
Annie-Ernaux Annie Ernaux: Roky

Niektorí tipovali spomedzi nominovaných skôr jej krajana Michela Houellebecqa či prenasledovaného Salmana Rushdieho, prípadne bystrú feministickú spisovateľku pôvodom z Nigérie Chimamandu Ngozi Adichie. Zvíťazila (aspoň pre nás) menej nápadná žena, ktorá sa svojimi knižkami usiluje zachovať ľuďom pamäť. Má na to nárok, prežila už vyše 80 rokov, mnohé významné historické udalosti a stále bojuje za sociálnu spravodlivosť, ženské práva a pripomína ideály, ktoré sa už vytratili.

Na Slovensku Annie Ernauxová veľmi známa nie je, doteraz v slovenčine vyšli len tri jej knihy – aj to prvé dve spojené do jednej – Miesto medzi ľuďmi. Žena, Causa editio, 1994 a Roky, Inaque, 2021. Všetky jej novely sú „autofikciou“ – teda majú autobiografické črty. Venuje sa v nich vždy určitému výseku života – podstúpenie interrupcie v čase, keď bola vo Francúzsku nelegálna, v novele Udalosť, samostatné novely venovala matke a otcovi, Jednoduchá vášeň o ženskej túžbe a vzťahu so ženatým mužom bola aj sfilmovaná. Novela Roky (Inaque, preklad Mária Michalková) prináša pohľad na viac ako 50 rokov jej života. Boli to roky, aké prežili aj mnohí z nás, v niečom celkom iné, a predsa v mnohom podobné.

Nobel Prize Literature Čítajte aj Annie Ernauxová: Nobelovka za odvahu
Prejdeme od skromných povojnových čias s potravinami na prídel, keď tempo doby udávala rýchlosť bicykla a na košeliach sa prešívali goliere, až k vláde konzumu, keď spôsob života určuje reklama a čas sa meria na kliky

Spisovateľkine Roky

Aké sú Roky Annie Ernauxovej? Presne také, aké boli roky jej života: plné energie a očakávaní, dozrievania, ale aj únavy a rozčarovania – v jej osobnom živote aj v behu sveta. Útla knižka sa začína v roku 1941, v roku autorkinho narodenia, a končí sa v novom miléniu, v roku 2006, keď je už babičkou. Za tie roky sa toho udialo naozaj veľa a spisovateľka sa na všetko vie pozrieť nielen s odstupom svojho veku, ale aj s nadhľadom bystrej pozorovateľky. „V jej generačnom románe sa odrážajú historické a politické udalosti celospoločenského významu, história sa prelína s udalosťami výsostne osobnými, s momentkami všedného dňa,“ predstavuje knihu Roky jej prekladateľka Mária Michalková.

S Annie Ernauxovou prejdeme od skromných povojnových čias s potravinami na prídel, keď tempo doby udávala rýchlosť bicykla a na košeliach sa prešívali goliere, až k vláde konzumu, keď spôsob života namiesto cirkvi určuje reklama. Od prvých práčok, chladničiek a televízorov k počítačom, mobilným telefónom a internetu, keď sa čas meria na dobu jedného kliku. Dlhá bola cesta od zošnurovaných 50. rokov cez uvoľnené šesťdesiate, od oduševnenia a túžby po lepšom usporiadaní sveta k ľahostajnosti, keď sa ideály rozpustili v zábave.

Žili sme vedľa hovna a robili sme si z neho srandu

Je až neuveriteľné, ako sa svet zmenil za jeden ľudský život. Od povojnovej obnovy cez rozdelenie Európy ostnatým drôtom, studenú vojnu, vojnu v Alžírsku, rok '68 a túžbu po slobode a rovnosti, pád Berlínskeho múru, vojnu v Juhoslávii, teroristické útoky aj atentáty, vojnu v Iraku a Saddáma Husajna, Afganistan a 11. september. Prisťahovalci a ďalšie voľby, keď bolo treba voliť menšie zlo (,,radšej to, čo smrdí, než to, čo zabíja, komentuje sarkasticky Annie Ernauxová).

annie ernaux Čítajte viac Nobelovkyňa Annie Ernauxová sa s odvahou púšťa do prehodnocovania histórie

Pred očami nám defilujú udalosti aj historické postavy, meniaca sa spoločnosť a jej hodnoty. Rastúci konzum a chuť trvanlivých potravín, keď na západe „hojnosť vecí zakrývala zriedkavosť myšlienok a opotrebovanosť presvedčení“. De Gaulle , Stalinova smrť, Alžírska vojna a dekolonizácia,, Maďarsko '56, atentát na Kennedyho, študentská revolta '68 v Paríži aj vo svete. Atentát na Allendeho, Mitterand, skrátený pracovný čas, legálne interrupcie, východní Európania s plnými igelitkami, nepripravení na nástrahy konzumu. Chirac, Sarkozy. Nová generácia detí a stará generácia politikov, deti z prisťahovaleckých predmestí. Každá z tých udalostí sa spisovateľky bytostne dotýkala, vždy sa angažovala v demonštráciách, petíciách a svojimi dielami, ktoré osviežujú ľudskú pamäť.

Annie Ernaux na archívnej snímke v roku 2008. Foto: TASR
Nobel Prize Literature Annie Ernaux na archívnej snímke v roku 2008.

Pilulka slobody

Annie Ernauxová pripomína aj dlhú cestu žien k slobodnejšiemu životu – od čias, keď „nič, ani inteligencia, ani štúdiá, ani krása nezavážilo natoľko ako sexuálna povesť dievčaťa, teda jej hodnota na manželskom trhu“, až k oslobodzujúcej pilulke, ktorá obrátila život naruby, a k legálnym potratom. „Taká sloboda bola až desivá, sloboda, akú majú muži,“ píše Annie Ernauxová, ktorá dobre vie, ako sa ženy ešte v 50. rokoch museli utiekať k anjeličkárkam.

Tempo tých čias určovala cirkev a jej pravidlá, kino aj čítanie boli podozrivé, spoločnosť chcela „sympatických mladíkov“ a „slušné, cnostné a čestné dievčatá.“ „Dievčatá a chlapci boli všade oddelení. Pohlavie bolo popredným podozrivým v spoločnosti, ktorá jeho prejavy videla všade, vo výstrihoch, úzkych sukniach, červenom laku na nechty, čiernej spodnej bielizni, bikinách, koedukácii, šere kinosál, verejných toaletách, Tarzanových svaloch, ženách, ktoré fajčili a prekrížili si nohy, pohybe, ktorým sme si v triede uhladili vlasy atď…Roky masturbácie pred dosiahnutím povolenia milovať sa v manželstve boli za týchto okolností nekonečné. Boli sme nútené žiť v túžbe po rozkoši, ktorá, ako sme verili, bola prístupná iba dospelým…,“ píše Annie Ernauxová. Neskoršej sexuálnej slobode napokon odzvonil AIDS a „medzi vernosťou a prezervatívom bolo treba si vybrať,“ konštatuje.

Jedným dychom však hovorí o rodinných nedeľných obedoch, pri ktorých sa deti dozvedali o histórii svojej krajiny a rodiny. Annie Ernauxová túto tradíciu posunula generácii svojich detí a vnúčat, hoci doba sa neuveriteľne zmenila. A ako spisovateľka tento princíp ponúka aj nám, čitateľom. Aby sme nezabudli.

Ideály sa premieňali na veci na rozptýlenie

Annie Ernauxová pochádza s robotníckeho prostredia a hoci sa jej vďaka vzdelaniu podaril „sociálny prestup“ z nižšej spoločenskej triedy do strednej, vždy stála na strane utláčaných, znevýhodnených a prenasledovaných. „Žili sme vedľa hovna a robili sme si z neho srandu,“ konštatuje na margo skromných rokov svojho detstva. Študentskú revoltu '68 vnímala ako premárnenú šancu na zmenu systému – na Západe sa „ideály premieňali na veci na rozptýlenie“, u nás ich rozdrvili tanky a normalizácia. Citlivo vníma nezamestnanosť či postavenie žien, neskôr prisťahovalectvo. Každú dobu pripomína aj cez hudbu, knihy, filmy.

Annie Ernauxová je bojovníčka a píše svojským štýlom, kdesi na pomedzí beletrie a sociálnej analýzy. V pravidelných intervaloch sa v knihe objavuje opis fotografie, na ktorej je ona sama v rôznom veku a tá fotogrqafia zrkadlí nielen jej vtedajší život, ale aj dobu. Nepíše však v prvej osobe, vystupuje ako „ona“ a „sme“, hovorí ústami celej generácie. Keď objavíte čaro jej písania, oceníte, s akou úprimnosťou a otvorenosťou zaznamenáva pre nás beh života, ktorý sme zachytili možno iba sčasti.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #Nobelova cena za literatúru
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy