Foto: KK Bagala
Pacient a doktor
Hlavným hrdinom novely Klinika je pacient, ktorý sa chce dostať na vyšetrenie k na slovo vzatému odborníkovi vo svojom odbore, profesorovi, a urobí pre to všetko. Možné aj nemožné. Celý jeden týždeň každé ráno prichádza do budovy profesorovej Kliniky a snaží sa zo všetkých síl, aby sa stal profesorovým pacientom. Lenže profesor si svojich pacientov vyberá podľa tajomného kľúča a rovnako tajomný je aj jeho pohyb na Klinike. Ordinuje súčasne na dvoch poschodiach (čím trocha pripomína „lietajúcich vysokoškolských profesorov“) a zároveň aj vo Viedni, veď je kapacita.
Svet môže byť jednou absurdnou Klinikou, ak márne hľadáme svojho Profesora, ktorý by nás vyliečil
Hneď prvá pacientova návšteva Kliniky sa začína naoko nezdarom: hlavný vchod je uzavretý, pretože prestali fungovať bezpečnostné dvere a opravári ho cez sklo posunkami posielajú obísť budovu dookola. Obchádzkou sa nečakane dostane do kotolne, ktorej kraľuje iný odborník a podľa všetkého je s profesorom v úzkom kontakte. Čo iné môže robiť pacient, odkázaný na dobrú vôľu doktora, než chytiť sa aj poslednej slamky?
Náš pacient sa postupne zoznamuje s ďalšími členmi personálu Kliniky – krôčik po krôčiku postupuje od recepčnej k profesorovmu asistentovi, sestričke a medzitým sa zoznámi aj s dvoma jeho pacientkami. Všetci sú profesorom nadšení a každý z nich mu radí, ako sa má správať a čo má hovoriť, aby si ho vytúžený pán profesor napokon vybral za svojho pacienta. A pacient sa im ochotne zdôveruje so svojimi starosťami, ako keby už bol v ambulancii samotného Profesora.
Čítajte viac Bosorky ako sokyne aj čerti za volantom: Prešporské legendy Márie Ďuríčkovej ožívajú v dnešných poviedkach
S každou pacientovou návštevou Kliniky sa postupne viac a viac odhaľujú ťažkosti, ktoré ho na Kliniku priviedli. Sem-tam prežíva eufóriu, keď sa mu zdá, že svoj cieľ má už na dosah a sem-tam prepadá beznádeji, keď mu sa mu „lietajúci profesor“ vzdiali. Je to ako hra mačky s myšou. Profesor nemá ani pevné ordinačné hodiny a zdá sa, že na Klinike existujú ľudia, ktorí by mu mohli k vyšetreniu u samotného profesora pomôcť svojím odporúčaním.
Ukazuje sa, že profesor je o novom pacientovi skutočne informovaný od personálu a všetko sa zdá byť na dobrej ceste. Lenže vtom do toho vstúpi štrajk zamestnancov, nevôľa recepčnej alebo jednoducho obyčajná smola, že čakáte pred nesprávnymi dverami.
Ak má planéta osem miliárd ľudí a my sme stretli hoci jedného, s ktorým si rozumieme, je to úspech
Nečakajte pred nesprávnymi dverami
Pavol Rankov má dar napínavého rozprávania s dávkou absurdna a otvoreným koncom. Sestrička tu hádže po pacientovi pero. Istá pacientka mláti do dverí prázdnej ambulancie a iná ho púšťa do Kliniky cez okno. Profesor mu posiela otázky nahraté na diktafóne a jeho neistý asistent zaznamenáva odpovede…
Oveľa dôležitejšie sú však dôvody, ktoré Pacienta na Kliniku privádzajú. Svet môže byť jednou absurdnou Klinikou s panoptikom pochabých figúrok, ak sa nám prihodí to, čo sa nikomu prihodiť nemá a márne hľadáme svojho Profesora, ktorý by nás vyliečil.
K novele Klinika určite mohli autora inšpirovať aj niektoré návštevy u lekára, stav nášho zdravotníctva aj pach nemocničných chodieb. V tomto príbehu však hrajú podružnú úlohu, hoci sú zobrazené veľmi verne. Najpodstatnejšie je zistenie, že ak má planéta osem miliárd ľudí a my sme stretli hoci jedného, s ktorým si rozumieme, je to úspech.
Čítajte viac Kniha týždňa: Sama doma so svojou úzkosťou
