Hry tohto francúzskeho autora, ktorý zomrel 17. februára 1673, si berú na paškál ľudské nešváry ako lakomstvo, domýšľavosť či pokrytectvo, vypredávajúc divadelné hľadiská už vyše 300 rokov. K najznámejším z jeho viac ako 30 divadelných hier patrí Lakomec, Mizantrop, Zdravý nemocný, Tartuffe, Don Juan a kamenný hosť či Scapinové šibalstvá. Vplyv Molièra bol v jeho vlasti taký, že o francúzštine sa niekedy hovorí ako o „jazyku Molièra“.
Molièrove diela boli na svoju dobu veľmi odvážne v kritike spoločenských pomerov, zosmiešňoval šľachtu a jej snobskú morálku aj náboženské pokrytectvo. Zápletka komédií nebola väčšinou príliš dômyselná, prednosťou hier je však jazyk a vtip.
Čítajte viac Recenzia: V Búrlivých výšinách sa na scéne aj blýska. Skvelá inscenácia v Trnave
Podľa niektorých bádateľov Molièrove diela v 18. storočí podkopali legitimitu tradičných inštitúcií a predpripravila pôdu pre francúzsku revolúciu. Niektoré postavy a frázy z Molièrových diel sú navyše natoľko známe, že sa zakotvili aj do bežnej reči – napríklad slovo harpagon pre lakomca.
O jeho živote sa dochovalo veľmi málo priamych záznamov, on sám si nepísal denník, nie je známa žiadna jeho korešpondencia a jeho krstný list bol nájdený až v roku 1820. Jean-Baptiste Poquelin, ktorý bol pokrstený 15. januára 1622, sa narodil do rodiny dvorného čalúnnika a mešťana. Otec síce nepatril k najbohatším ľuďom v meste, napriek tomu umožnil synovi kvalitné vzdelanie v clermontskej jezuitskej škole, kde sa učil gréčtinu, latinčinu aj divadlo. mal tiež vyštudovať právo v Orleánse, podľa historikov je ale možné, že si tento diplom kúpil.
V roku 1643 spoluzaložil L'Illustre Theatre (Slávne divadlo), s ktorým už pod pseudonymom Molière kočoval po francúzskom vidieku. Neskôr sa stal jeho riaditeľom. Cieľom jeho súboru bolo presadiť sa v Paríži. Tento zámer sa mu ale nepodaril, súbor sa rozpadol a sám Molière skončil vo väzení pre dlžníkov.
Čítajte viac Recenzia: Ďalší experiment v SND je našťastie pochopiteľnejší ako Kocúrkovo
Zvrat v jeho kariére nastal najskôr v roku 1658, keď jeho divadelná spoločnosť uviedla v Rouene hru uznávaného dramatika a básnika Pierra Corneilla. Vďaka jeho uvedeniu získal priazeň kráľovho brata a možnosť hosťovať v Malom bourbonskom paláci.
Neskôr sa stal obľúbencom kráľa Ľudovíta XIV. a spoločne s hudobným skladateľom Jeanom-Baptistom Lullym začal organizovať kráľovské slávnosti. Ľudovít XIV. mu udelil kráľovský dôchodok a jeho divadelný súbor sa mohol pýšiť označením „divadelná spoločnosť kráľova“.
Prvými väčšími úspechmi potom boli komédie Smiešne preciózky z roku 1659 a Škola pre ženy z roku 1662. Prelomom potom bola satirická veršovaná komédia Tartuffe, ktorá mierila na cirkev a bola až do roku 1669 zakázaná. Ide pravdepodobne o Molièrovo najvýznamnejšie dielo.
Takmer v každej zo svojich hier Molière tiež hral, naposledy v komédii Zdravý nemocný, pri ktorej tretej repríze vo februári 1673 v Paríži skolaboval a krátko nato zomrel. Mal 51 rokov.
