V knihe Charlie a továreň na čokoládu je Augustus Gloop opísaný ako „enormný“ namiesto „enormne tučný“, ako to bolo v origináli. Zmeny sa dotkli aj knihy Čarodejnice – žena s nadprirodzenými schopnosťami, ktorá predstiera, že je obyčajnou smrteľníčkou, môže pracovať ako špičková vedkyňa či podnikateľka – pôvodne to mohla byť predavačka v supermarkete či sekretárka. Desivé traktory z Fantastického pána Lišiaka už v novej edícii nie sú opísané ako čierne. Z viacerých pasáží boli odstránené slová ako „škaredý“ či „šialený“.
„Roald Dahl nebol žiadny anjel, ale toto je absurdná cenzúra,“ napísal Rushdie v statuse na twitteri. Spoločnosť The Roald Dahl Story Company, ktorá má na starosti Dahlovu pozostalosť, a vydavateľstvo Puffin Books, by sa podľa neho mali hanbiť. Ich cieľom bolo, aby boli Dahlove príbehy prístupné všetkým deťom.
Cieľ vydavateľstva zaviesť v Dahlových knihách nediskriminujúci jazyk je síce ušľachtilý, ale stráca zmysel. Jeho knihy sa už stali takpovediac klasikou, to však neznamená, že ich nemôžeme podrobovať kritike – aj čo sa týka jazyka, ktorý je neraz urážlivý.

Dahl je okrem iného neslávne známy aj viacerými antisemitskými komentármi. Aj na príklade jeho kníh však môžeme vzdelávať deti o tom, čo je v poriadku a čo nie. To, že sa vydavatelia rozhodnú neprimerané slová vyškrtnúť, problém neodstráni. Na jednej strane ide o cenzúru, na druhej sa tak téma odsúva do úzadia.
V minulosti boli veľmi rozšírené rodové, rasové a iné stereotypy, to však neznamená, že keď ich vymažeme z dobových kníh alebo akejkoľvek inej formy umenia, prepíšeme tým históriu. Minulosti, ktorá má dosah aj na súčasnosť, by sme sa, naopak, mali postaviť čelom, podrobiť ju objektívnej kritike a na jej základe si potom urobiť vlastný úsudok. Iné je to s knihami, ktoré vychádzajú dnes – keďže už máme dostatok vedomostí i slobody, mali by sme ich využiť na to, aby boli vydávané kvalitné a inkluzívne knihy pre všetky deti.