Sú Modra a Pezinok poetické mestečká? Podľa vašich kníh to vždy tak nevyzerá. Aj v tej novej, Líštičky majú rady teplo, je dosť nežnosti, ale tiež vulgarizmov. Nachádzate aj v tejto šťavnatej ľudovej reči určitú poéziu?
Báseň môže byť tralala. Báseň vlastne je tralala, ale nie každé tralala je básňou! Odpoveď na otázku, čo je to poézia, som našla napríklad na stránkach zbierky českého básnika Ivana Wernischa Almara, ktorý bol vlani hosťom festivalu. Keď prišiel do Modry, pozvali sme ho k nám na pohár vína: „Tady jsem se u Jože Mihalkoviče v kuchyni pral se Skácelem, házeli jsme po sobě židle,“ spomínal a ja som sa spýtala, kvôli čomu sa bili. „Kvůli poezii,“ uzavrel a rozosmiali sme sa. Poézia nie sú len nežnosti. My sme chceli festival poézie, ktorý by podčiarkoval špecifickosť a istú fajnovosť nášho regiónu: Zo dna pohára stúpa hviezda!
Akí autori prídu na festival tento rok? Sú to skôr slušniaci alebo drsniaci? Aké sú trendy?
Trendom je to, čo sa číta. Festival je tu aj preto, aby ľudia nezabudli, že čosi také jemné a krehké ako poézia tu ešte stále vychádza a číta sa. A kto nečíta, môže ju na festivale zadarmo počúvať. Prídu Milčákovci, Dana Podracká, Erik Groch, Michal Tallo, Anna Ondrejková, Rudo Jurolek, Juraj Kuniak, Petr Borkovec a hlavným hosťom bude tentokrát pesničkár Vladimír Merta. My sme ho však pozvali aj ako spisovateľa, ktorého čitateľom netreba predstavovať, autora poetických textov, vlastne spievanej poézie a zaujímavého človeka.
Čítajte viac Kniha týždňa: Líštičky majú rady teplo
Na festivale prečíta Gregor Hološka ukážky z knihy DAV, ktorú zostavil Michal Habaj. Máte rada davistov?
Ja na DAV držím od čias, keď bol jeho večným propagátorom Štefan Drug. Jeho knižky o Ladislavovi Novomeskom (ten vychodil v Modre meštianku) a DAV v listoch som čítala ešte na gymnáziu. Otvorili mi cesty do sveta, ktorý som nepoznala, no ktorý ma očaril.
Michal Habaj je syn spisovateľa Ivana Habaja, Gregor je syn maliara Ľudovíta Hološku a aj váš bratranec, teraz je veľmi populárny aj vďaka filmu Invalid…
… zavolala som ho čítať na festival, práve preto, lebo som chcela ukázať, koľko odtieňov môže mať jeho prejav, a že je zaujímavý aj ako recitátor próz či poézie…
Festival sa vraj začne čašou vína – môže časom konkurovať aj vinobraniu?
Festival každý rok otvárame čašou vína, tým sa hlásime k regiónu, k odkazu Jána Smreka, a hádam všetkých básnikov sveta. V čase oberačiek nie je času, vtedy treba oslavovať prácu vinohradníkov.
Foto: Luboš Pilc
Deti budú mať na festivale aj recitačnú súťaž, budú si môcť zarecitovať aj dospelí?
Každoročne festival sprevádza súťaž v prednese poézie pre deti Maľovaná abeceda, s dospelými sme nerátali, tí si môžu zarecitovať navzájom medzi sebou možno po tej čaši vína. A áno, okrem toho, že sa budeme s našimi hosťami o poézii zhovárať, necháme ich aj čítať vlastnú poéziu. Kto očakáva nafukovací stan, párky či bludisko, takéto atrakcie u nás nenájde.
Rada recitujete? Čo viete naspamäť?
Neviem zabúdať, tak asi všetky povinné školské básne, dákych Jeseninov, Puškinov, tatkove básne, Smreka, viem recitovať dosť dobre elegickým distichonom, pár básní vo francúzštine, úryvok z Danteho v taliančine… Ano, rada recitujem. Najradšej Jesenina.
Ako sa cítite na podobných podujatiach, ktoré aj organizujete? Cítite zodpovednosť, máte nervy, alebo sa dokážete vždy uvoľniť a veselíte sa?
Vždy mám strach, ako podujatie dopadne, počas festivalu aj moderujem, takže sa veľmi uvoľniť neviem. Veselíme sa až po festivale.
