Foto: Mamaš
Kniha má podtitul Slúžili veľkým tohto sveta a rozpráva o zdanlivo bezvýznamných ľuďoch, ktorí pracovali pre spoločensky úspešnejších a často sa stali priam členmi rodín. Boli to vychovávateľky, kuchárky, sekretári, šoféri, pisárky, asistenti i a rôzne iné profesie. Títo ľudia obetavo pomáhali svojim zamestnávateľom, aby sa udržali na výslní a aby prežili aj tragédie a pády.
Pokrm pre múzy
<MT>Kniha potvrdzuje, že aj vzťah so služobníctvom ide cez žalúdok. Dobrá kuchárka má vždy vyhraté. Tak to bolo aj v domácnosti autora Čardášovej princeznej, skladateľa Emmericha Kálmána. Kapitola o jeho kuchárke Márii Pervicsovej, nazvaná Kráľovná kalórií, obsahuje podrobné informácie o skladateľovej domácnosti v rôznych obdobiach a v rôznych krajinách.
Foto: Profimedia
Zázračná kuchárka Mária varila tak vynikajúco, že sa to rozchýrilo nielen po Viedni, ale neskôr aj medzi americkou smotánkou. Mária bola schopná navariť pre stovky hostí a boli to prvotriedne lahôdky, perfektne naservírované. Mimochodom, kniha je aj svedectvom o vynikajúcej stredoeurópskej kuchyni (viedenské rezne, makové pochúťky, rezance varené v sladkom mlieku, kačacie pečienky, pľúcka na smotane, žemľové knedle, štrúdle a podobne). Pri tejto kapitole skrátka čitateľovi tečú slinky a zároveň mu srdce stíska nad privátnymi peripetiami slávneho skladateľa. Kálmán mal rozhadzovačnú, náladovú manželku, ale – vzal si ju až dva razy!
Čítajte viac Arménska spisovateľka Narine Abgarian zažila vojnu a radšej chce písať veselé historky z pohrebov než o vojne
Gazdiná Mária sprevádzala rodinu skladateľa po celý život, neopúšťala pani Kálmánovú. Až na sklonku života sa rozhodla, že umrie doma. Bola som zvedavá, odkiaľ pochádzala táto životaschopná šikovná žena a- bolo to Slovensko! Vrátila sa ako stodvaročná z Ameriky do obce Vyhne, kde sa narodila a kde je aj pochovaná Mala by tam mať pamätnú tabuľu – však kŕmila múzy Emmericha Kálmána!
Slúžku mal aj marxista
Čítanie Dobrých duší je zaujímavé aj tým, že sa čitateľ potuluje po známom regióne. Autor má cit pre európsku spolupatričnosť, nevyhrocuje rozdiely, ale hľadá styčné body. Dobre pozná aj Slovensko, však už v minulosti napísal knihu Môj strýko z Bratislavy. V knihe Dobré duše vystupuje aj veľa Slovákov či Čechov. Autor vedie čitateľa do domov, kde rodiny žili, prezrádza ich adresy, naznačuje, ako mali zariadené, aké mali mravy, rituály, o čom premýšľali. Takto sa čitateľ dostane aj do bytu Beethovena, Goetheho, Brechtovcov, k Felixovi Saltenovi (čo napísal Bambiho), k podmanivej Alme Mahlerovej, Thomasovi Mannovi, k Herbertovi Karajanovi, ale je tam aj kapitola o Dostojevskom, ktorý chodil do nemeckých kúpeľov Bad Ems a nechával sa tam opatrovať, o Marxovi, ktorý mal vraj so slúžkou dieťa. Kniha má tridsať kapitol a je doplnená doslovom. Text preložila z nemčiny Veronika Deáková.
Čítajte viac Recenzia knihy Jazero: Deti jazera majú oranžové uši
Bez pomoci je ťažko
Mnoho z rodín malo tragické osudy, vojna postihla aj tých najmocnejších, najtalentovanejších, ale zažívali aj komplikácie iného druhu. Nešťastné lásky, bankroty, choroby, úmrtia blízkych, strata prestíže. Jesť však treba vždy, aj upratovať aj prať. Bez pomoci to však niekedy nejde. Aj to je krásny námet tejto knihy.
A ešte niečo – my si niekedy ťažkáme, že ľudia od nás chodili slúžiť a pánmi boli iní. Takéto komplexy sú nemiestne. Kto niečo robí dobre, ten sa nikdy nestáva sluhom, vždy má vážnosť a je žiadaný. Hoci by bol chudobný, či nevzdelaný. Veľkosť a múdrosť človeka spočíva v niečom inom. Svedčí o tom aj kniha Dietmara Griesera Dobré duše. Na nich stojí svet.
