Foto: Aspekt
Hlavná postava príbehu Ota je vo veľmi zložitej situácii. Doslova sa jej všetko zrútilo, rodina aj dom. Je na dne, nestráca však silu. Príbeh presvetľuje originalitou. Svojho času robila aj modelku sochárom, je živočíšne krásna, inteligentná, zmyselná, slobodomyseľná. Neprispôsobuje sa nikomu a ničomu, všetko skúma a o všetkom uvažuje. Aj o farárskej rodine, do ktorej sa vydala, o rôznych spôsoboch života, o ľuďoch, ktorí sú okolo nej. Má cit pre umenie a krásu, je vášnivá, ale má aj zvláštnu zdržanlivosť, ktorou zostáva v každej situácii na úrovni, či už ju postihne zrada, alebo smrť.
Čítajte viac Najlepší spisovatelia sú na festivale. S kým sa bude debatovať o knihách?
Z vločiek slonice
Hoci ide o útlu knižku, Jana Bodnárová opäť dokázala do úsporného textu vložiť veľkolepý príbeh. Vykreslila rôzne charaktery, intimitu spoločenstiev, ktoré majú svoje životné pravidlá, často nezhodné s Otinými. Ona je však tolerantná, pokojná, nehysterizuje, a tak všetko v jej živote plynie prirodzene a pokojne. No nie ideálne.
Jadrom príbehu je Otina túžba po dieťati, ktorú si s manželom naplnia adopciou. Majú zrazu dokonca dvojičky, ale, ako to už u Bodnárovej býva, nenastane idylka. Naopak, Ota sa dočká síce veľkého šťastia, detičky miluje z celého srdca, no ani to nestačí, aby radosť vydržala. Ukáže sa, že Bella a Bianca (obsah mien im podľa Oty nikto nevezme, vždy budú Krásna a Biela) sú pôvabné albínky, deti s nedostatkom pigmentu. S bledými vláskami aj mihalnicami, s jemnučkou pokožkou. Belšie než biele, zdá sa, že majú vyhraté, ale ukáže sa, že aj tak sa môže človek vymykať z normy! Bodnárová veľmi zaujímavým spôsobom líči psychológiu detí, ktoré sa začnú cítiť výlučné a vylúčené, dostanú sa mimo pre svoju inakosť. Spisovateľka opisuje toto postavenie inakších veľmi originálne a až s výtvarnou pôsobivosťou. Dievčatká, kedysi ešte ako bábätká, boli ako biele vločky, no vekom sa menia na tučné sloníky, nemotorné biele veľryby. Okolie ich neprijalo, uzatvárajú sa teda do vlastného sveta, nikomu nedôverujú, prejedajú sa, priberajú, sú čudné. Nebezpečné aj sebe, darmo ich matka ďalej miluje. Nedokáže ich svojou láskou ochrániť.
Foto: PETER LAZAR
Čítajte viac Kniha týždňa: Kto je Mastný muž? Jedenásť poviedok, ktoré sa riadne kĺžu
Smiech bez slzy
Téma inakosti je dnes frekventovaná, ale Jana Bodnárová ju uchopila celkom po svojom, povedzme inak. Vytvorila situáciu, keď vlastné dieťa je iné a z tej inakosti vyrastá celkom špecifická situácia, s ktorou si nikto nevie poradiť. Autorka vykresľuje osud zúčastnených umeleckým jazykom v pôsobivých obrazoch. A pomedzi to prúdi celkom všedný život. Čítanie teda nie je nudným filozofovaním či rojčením. Príbeh je aj zemitý.
Pre Bodnárovú však nie je najdôležitejší dej, to každodenné živorenie. Skúma, čo to je životná sila, ako si ju udržať. Ako vydržať, keď sa rúca idyla a krásne biele bábätká sa stávajú zdrojom bolesti a žiaľu. Všetko sa vyvíja, nič nie je definitívne, darmo si stanovíme normy – z bielej môže ľahko čierna, z radosti smútok, zo slobody samota. A Ota sa nad sebou aj tak v závere knihy – hoci nocuje po povodni v telocvični – dokáže usmiať: „Dopekla! Taký paradox! Pokojne si zaspať po odplavení domu! Len-len, že sa nezasmiala nahlas.“
V ťažkých časoch to inak nejde. Treba sa vyspať. Príbeh sprevádzajú výrečné kresby Evy Moflárovej. Útla knižka Patchwork v bielej má intelektuálny šmrnc, ale je to najmä krásny text o živote netuctovej ženy.
Čítajte viac Poznáme desať najlepších slovenských kníh roka
