Kultúrna mela vo Viedni
Ak sa aj čitateľ do Bajzovho románu René mládenca príhody a skúsenosti začíta, zrejme všetko hneď ani nepochopí. Každý nezasvätený si asi predstavuje, že jeho René putuje niekde po okolí Bytče. No on sa dostane až do Egypta a ocitne sa medzi mohamedánmi. Tu čitatelia krútia hlavou – kde to Bajza vzal?
Eva Maliti Fraňová priblížila život Jozefa Ignáca Bajzu práve s dôrazom na okolnosti vzniku románu René mládenca príhody a skúsenosti a na jeho zmysel. Popritom sa čitateľ dozvie veľa o živote vtedajšej osvieteneckej Viedne, o kultúrnom a umeleckom živote Európy. S tým úzko súvisia udalosti v cirkvi, v politike, na cisárskom dvore, ale aj v divadle, v literatúre, na akademickej pôde. Skrátka, kultúrna mela, no autorka zavedie čitateľa aj na viedenské trhovisko, promenády, ba aj do bordelu.
Foto: Slovart
Okrem Bajzu účinkujú v knihe aj ďalšie postavy zo Slovenska, ktoré vo Viedni študujú alebo pracujú a priestor nám zdomácňujú. Aj text tým získava na organickosti, je, ako sa hovorí, „bezbariérový“. Postavám totiž chýba rustikálny či patetický národovecký nádych, ktorý zvyčajne v podobnom žánri dominuje, a sú preto čitateľovi o to bližšie.
Jozefa Ignáca Bajzu nazýva autorka Jožo alebo Pepo (ako ho bude v knihe volať jeho dievča), a je to chvíľami až vetroplach, chlapec bez komplexov, plný zvedavosti na život. Viedeň ho zaujme, nevystraší, rovnako ani ctihodná škola, chýrne Pazmáneum. Študuje za kňaza, ale radšej by písal knihy. Na to sa predtým neodvážil ani pomyslieť, až Viedeň mu otvorila oči. Tu sa oslobodil, pochopil sám seba.
Mohamedáni v hlave
Autorka začína svoje rozprávanie príchodom Bajzu do Viedne. Sama mesto dobre pozná, rok tu vyučovala na vysokej škole, študovala v miestnych knižniciach a archívoch, píše teda z vlastnej skúsenosti a s dobrou prípravou. Podarila sa jej napríklad postava spisovateľa, historika a knihovníka Adama Františka Kollára, ktorý pôsobil v tom čase vo Viedni. Tento muž, nazývaný aj slovenský Sokrates, sa narodil v Terchovej, no uplatnil sa pri cisárskom dvore, mal dokonca priazeň Márie Terézie.
Čítajte viac Kniha týždňa: Belého Symfónie sú literárny koncert
V románe je ale dôležité, že sa stretne s mladým Bajzom, ktorého poučí a posmelí. Pomáha mu, aby sa zorientoval v európskom dianí, v literatúre, upozorní ho aj na Voltaira, ktorého kniha Candide práve vyšla v nemeckom preklade. Tento priam disidentský text vtedy tajne koloval medzi študentmi, keďže oficiálne kruhy jeho satirický tón poburoval. Jožovi sa čítanie o vyhnanom Candidovi putujúcom medzi orientálcami veľmi páči. Tento motív zaznie potom aj v jeho Reném, pre nás je však hlavné, že sa spisovateľ naladil na špičkové európske tendencie, no zároveň čerpal z vlastných skúseností.
Sám doputoval do Viedne z Predmiera najprv pešo a potom na voze so Stupavčanmi, ktorí tam viezli „zelé“. Tí ho doviezli až do malej štvrte Krowotendörfel, kde žili Slováci a Chorváti a kde si našiel známych. V Pazmáneu sa spriatelil s Josom z Chorvátska, ktorý sa mu zdôveril, že on, kresťan, je zaľúbený do bosniackej Srbky, ktoré je mohamedánka, čo je neprekonateľná prekážka, o čom spolu často debatujú. Z takýchto debát sa potom neskôr v Bajzovom René mládencovi zjavili aj mohamedáni, ktorí mladému spisovateľovi asi poriadne vŕtali v hlave.
Lucifer je výhovorka
Bajza bol skrátka vo Viedni šťastný, lebo sa stále niečo dozvedal. Okrem toho sa mohol do sýtosti najesť obľúbených jabĺčok, ktoré v záhrade viedenského seminára rástli ako doma v Predmieri. Vítal však najmä študijné možnosti – latina, nemčina, maďarčina, cirkevné právo, kurz morálnej teológie. Fantastické možnosti! A k tomu ešte – zakázaná literatúra. Kamarát Jano mu pod klerikou prinesie Bibliu kralickú a Jožo číta.
Dozvedá sa, že za hriechom nie je vždy čert, diabol či Lucifer, ako ho učili doma, ale že človek je zodpovedný sám za svoje skutky. Íha! Vyvaľuje oči. Na Pazmáneu prednáša aj profesor Eybel z Generálneho seminára o kresťanskom práve. Hovorí sa o požiadavkách na zrušenie celibátu, čo ho najviac zaujíma, veď aj on by chcel zažiť lásku. Celibát tu predsa nebol vždy, až od druhého lateránskeho koncilu roku 1139, navrhol ho pápež Inocent II. a koncil ho uzákonil. Aj o tejto zaujímavej téme sa čitateľ knihy Tajomstvá mladého Bajzu všeličo dozvie.
Múza Renáta
Autorka naozaj podmanivo vykreslila postavu dychtivého Pepa, ako mladého Bajzu volá jeho milá pochádzajúca z Moravy. Vzdeláva sa, rozmýšľa o knihe, ktorú napíše, ale najviac túži po láske. A tá ho zrazu stretne na viedenskom trhu, kde Renáta kupuje stupavské zelé. Mladý Bajza sa do nej na prvý pohľad zaľúbi a pustí sa ju sledovať až do Domu u dvoch levov, kde žije. Je to nevestinec, ale Renáta je milovaniahodná deva, krásna a inteligentná. Jožo dúfa, že si ju raz vezme, lebo sa povráva, že Jozef II. zariadi, aby bol celibát zrušený.
Milujú sa, hoci platonicky a o všetkom sa rozprávajú, mladík jej povie, že chce písať román. Postupne začnú spolu vymýšľať príbehy Reného, ktorý po Renáte dostal aj meno – René, Renaite, znovuzrodený. Eva Maliti Fraňová si dovolila vo svojej knihe vtipnú hru s predstavami o tom, ako Bajzovo dielo vznikalo, takže Renáta sa u nej stala priam spoluautorkou románu o Reném. Takto mohla byť na počiatku slovenskej románospisby aj žena. Hoci – ako sa v knihe píše, Renáta nevedela písať ani čítať a jej spoluúčasť mala orálnu podobu. Celá táto pikantná časť knihy o Bajzových tajomstvách je hravá, autorka čitateľovi dáva pocítiť tvorivý ošiaľ, ktorý sa prelína s erotickým vzrušením. Žiaľ, príbeh lásky sa skončí neslávne, prekáža totiž v nevestinci i v seminári. Láska zostala už len v románe René mládenca príhody a skúsenosti, ako aj všetko ďalšie, čo na mladého Bajzu v tých časoch mohlo zapôsobiť.
Je to lepšie, než sa zdá
A dej románu Evy Maliti Fraňovej ide ďalej a stane sa v ňom ešte dosť veľa. Jozefa Ignáca Bajzu takmer vyhodia zo seminára, aj Adam František Kollár má nepríjemnosti, vyhlásia ho za odpadlíka. Príznačne sa vyvinie aj život Renáty, stále sa niečo deje, v súkromí aj v politike. Veď celá Európa je vo vare a ako vieme, čoskoro sa strhne Veľká francúzska revolúcia. No pre nás to dopadlo dobre, náš prvý román v slovenčine Bajza napísal a kniha vyšla.
On sám školu dokončil a stal sa k radosti svojej mamy farárom, vrátil sa na Slovensko. Je v učebniciach slovenskej literatúry, má naše uznanie, ale iste málokto tuší, aký to bol milý, pekný a rozhľadený človek. S akou fantáziou, sebavedomím a s akým vrelým srdcom! Naša minulosť je modernejšia, než si myslíme. Eva Maliti Fraňová to len tak mimochodom dokazuje vo svojom románe, ktorý je vtipný a zábavný, napokon, tak ako ten o Reném.
