Foto: Vydavateľstvo Európa
Eve Maliti Fraňovej sa to podarilo, a tak má slovenský čitateľ možnosť spoznať túto špičkovú literatúru: „Napriek tomu, že som skôr optimistkou, uznávam, že celkom dokonalý prekladový ekvivalent sa vytvoriť nedá. Ide o množstvo momentov vlastných umeleckým textom, ale ten hlavný rozdiel tkvie, pravdaže, v jazyku. Každý jazyk pomenováva tú istú realitu po svojom. Aby sa preklad čo najviac priblížil pôvodnému dielu, musí sa mu prekladateľ dostať veľmi hlboko pod kožu a pohrať sa so všetkými detailami.“
Čítajte viac Kniha týždňa: Ženy, ktoré zostali
Čítajú ich už aj v Amerike
Štyri Symfónie sú Belého prvotinami, predstavujú výsostne experimentálnu tvorbu mladého básnika, ktorý ich túžil vytvoriť ako básnické prózy v osobitom hudobnom žánri – skutočne ako symfónie. A hudbu je ťažké prekladať. „Áno, to im dáva punc nepreložiteľnosti,“ potvrdzuje Eva Maliti Fraňová a dodáva: „Druhú Symfóniu a najmä zašifrovanú a mystickú štvrtú som vnímala ako texty na hranici preložiteľnosti. Medzi prekladateľmi ruskej literatúry sa dlhodobo traduje, že Belého Symfónie sa nedajú preložiť, hoci po kompletnom komentovanom vydaní v Rusku začali vznikať preklady aj inde. Viem napríklad o angloamerickom preklade. Potešujúce je, že tretiu Symfóniu Návrat preložila u nás už pred takmer šesťdesiatimi rokmi Ružena Dvořáková-Žiaranová.“
Belého Symfónie prekladala Eva Maliti Fraňová s krátkymi prestávkami dva roky. Šlo jej o koncepčný, detailne premyslený preklad, na ktorého začiatku stála práve otázka, či sa dá vôbec (slovná) hudba preložiť – veď je univerzálna! Potvrdila si, že to ide, prekladateľ však pri tom naráža na mnohé úskalia. „Bolo treba nahmatať body, na ktorých spisovateľ svoju predstavu spojenia literatúry s hudbou postavil. A uvedomovať si, že pôjde o istú substitúciu zvukového efektu. U spisovateľa sú to napríklad opakujúce sa obrazové motívy v úlohe hudobných refrénov. Iné momenty zase súviseli s Belého bytostným založením. Na jednej strane bol hudobník, na druhej matematik. Išlo mu o spájanie umenia s exaktnosťou, čo neskôr ukázal aj ako teoretik.“
Čítajte viac Kniha týždňa: Talianka vo víre vášne, krvi a nádeje
Vyrovná sa Joyceovi
Andrej Belyj je svetoznámy modernista, jeho tvorbu prirovnávajú k dielam Marcela Prousta a Jamesa Joycea, je pokladaný za ich východoeurópsky pendant. Diela tohto ruského spisovateľa sú preložené do väčšiny európskych jazykov, pričom jeho umelecké renomé v posledných desaťročiach vo svete stúpa. „Je to originálny a novátorský autor, vizionár. Symbolista, ktorý je jednou nohou už v avantgarde, ba aj v postmoderne. Asi právom je najviac cenený Belého kultový román Peterburg, ktorý preložila tiež Eva Maliti Fraňová a ktorý na Slovensku vyšiel v troch vydaniach, naposledy roku 2020. John Minahane, írsky básnik, ktorý žije a tvorí v Bratislave, sa prekladateľke zdôveril, že si prečítal Belého Peterburg v jej slovenčine, keďže ruštinu neovláda, a román mu pripadá vraj lepší než Odyseus (Ulysses) jeho krajana Joycea.“
Čítajte viac Arménska spisovateľka Narine Abgarian zažila vojnu a radšej chce písať veselé historky z pohrebov než o vojne
Fatálne tajomstvo
A o čom vlastne Symfónie sú? Keďže ide o diela mladého básnika, sú hlavne o láske, ale podávajú aj svedectvo o dobe. Pozadie textov približuje prekladateľka: „V prvej Symfónii, rozprávkovej improvizácii inšpirovanej hudbou nórskeho skladateľa Edvarda Griega, ide o incestnú lásku brata a sestry, ktorí sa nesmú ľúbiť. Belého asi podnietili okolnosti Griegovho života, ktorý si napriek odporu rodiny vzal za ženu vlastnú sesternicu. V druhej Symfónii sa odráža aj spisovateľovo videnie vtedajšej Moskvy a moskovského života, intelektuálneho a duchovného, ale i svetského a celkom pozemského. Vo štvrtej Symfónii Pohár metelíc je zas videný vtedajší Sankt-Peterburg, všetko je však zašifrované, zahalené rúškom mysticizmu. Napriek tomu sa autorovi nepodarilo utajiť to hlavné, teda že napísal o svojej fatálnej, vášnivej, no neúspešnej láske k manželke blízkeho priateľa, básnika Alexandra Bloka. Po vyjdení diela Blok nadlho prerušil ich kamarátske vzťahy, ktoré sa v úplnosti vlastne už nikdy neobnovili.
