Kniha týždňa: Ženy, ktoré zostali

Foto: Absynt

kniha zeny ktore zostali Magdalena Rojo: Ženy, ktoré zostali

Presvedčí nás o tom kniha slovenskej novinárky Magdalény Rojo (vydal Absynt), ktorá nás povedie naprieč viacerými kontinentmi. Spolu s ňou spoznáme domácnosti v Mexiku, Senegale, Etiópii, Indii, ale aj v Rumunsku či na Slovensku. Všade tam žijú ženy, ktoré vyprevádzajú svojich synov, mužov alebo bratov na cestu, ktorá má rodine zabezpečiť dôstojnejší život.

Čítajte viac Kniha týždňa: Dlhý lupeň z mora. Nová Isabell Allende a jej príbeh nezvyčajnej lásky, ktorú nezlomili ani dve diktatúry

Odchádzajú, lebo musia

Autorka sa rozhodla dať hlas tým, ktoré zvyčajne žiadny hlas nemajú – v spoločnosti, v politike, v médiách, ba ani v rodine – ženám. Aký môže byť život bez manžela, vzdialeného tisícky kilometrov po mori či po súši? Ako asi plynú dni starnúcej matke, ktorá svojho syna videla naposledy pred mnohými rokmi? A čo robí viac-menej trvalá neprítomnosť otca s deťmi, ktoré ostali na starosť jednému rodičovi? Žena, čo zostáva doma, má väčšinou oveľa viac práce, lebo je na všetko sama. A popri tom všetkom aj ona zarába, ako sa v miestnych pomeroch dá.

Áno, aj pre toto všetko sú ženy súčasťou migrácie, hoci sú to „len“ ženy, ktoré zostali. Vďaka rovnomennej knihe spoznáme druhú stranu večného ľudského pochodu za lepším životom.

V mexickej dedine medzi pôvodnými obyvateľmi majú muži aj ženy prácu veľmi presne podelenú: muži pestujú agávu či fazuľu a kukuricu na poliach, ženy sa venujú remeslu, pracujú s hlinou či vyšívajú a popri tom tiež pracujú s mužmi na poliach. Za domácnosť a deti je zodpovedná žena. Pri mori chodia muži na rybolov, nemôžu však konkurovať veľkým rybárskym lodiam nadnárodných spoločností, navyše stúpajúca hladina oceánov niekde spôsobuje záplavy, ide suchá a rýb v oceánoch ubúda. To všetko prinútilo odísť aj Keniinho muža, obyvateľa mexickej prímorskej dedinky. Už je preč dva roky, podarilo sa mu dostať do USA. „Odchádzajú, lebo musia. Aby sa rodina mala lepšie,“ vysvetľuje manželka.

Pred nami teda vyvstanú aj ďalšie otázky, napríklad prečo sa migranti nemôžu uživiť doma? Ako ľudí z ich domovov môže vyhnať globalizácia a zmeny klímy? A čo vo veľkom svete znamená mať či nemať európsky pas? Všetko sa dozvieme rovno z prvej ruky, od tých, ktorí to všetko zažívajú na vlastnej koži.

Čítajte viac Kniha týždňa: Talianka vo víre vášne, krvi a nádeje

Život bez manžela

Hoci opustené manželky sú s migrujúcimi manželmi v kontakte cez telefón či cez internet, moderné technológie vyvolávajú len falošný pocit, že rodina je „spolu“. V skutočnosti je základným pocitom z takého to vzťahu samota a odcudzenie. „Myslím, že keď sa vráti, budeme sa musieť znova zoznamovať,“ hovorí jedna z Mexičaniek, ktorá svojho muža nevidela už asi osem rokov. V Mexiku má viac ako jedno z piatich detí skúsenosti s migráciou svojho otca.

Ženy, ktoré zostali, sa starajú o deti, domácnosť, úžitkové zvieratá, o pole či záhradku a ešte chodia predávať na trh alebo sa venujú inej zárobkovej práci. Niektorí muži domov pošlú sto eur na mesiac, iní len šesťdesiat, ako má kto šťastie, ale väčšinou to nestačí. Ďalším typickým znakom žien, ktoré zostali, je teda únava. Migrantov doma väčšinou vnímajú ako obetavých mužov, no vždy sa pri tom obetujú aj ženy.

Na ceste za ženskými príbehmi spoznávame aj rôznorodé kultúry, ktoré ovplyvňujú rodinný život a migráciu. Počúvame ženy z Mexika, kde sa pôvodná kultúra pomiešala s kresťanskou, z islamského Senegalu či Indie, ktoré si manžela nevybrali samy, vnútila im ho rodina. Nájde sa medzi nimi rebelantka, čo sa vzoprela násilníkovi a rozviedla sa, no viac je tých, ktoré manžel po dlhom odlúčení nadobro opustil a prestal podporovať vlastné deti.

Magdaléna Rojo vo svojej reportážnej knihe ponúka obraz pestrý ako indické šatky a hlboký ako oceán, čo obmýva rôzne svety. Z hukotu jeho vĺn sa vynárajú hlasy žien, ktoré rozprávajú o svojom živote. Aj to je obraz migrácie, aj to je obraz dnešných dní.

Čítajte viac Kniha týždňa: Babylon alebo koľko rečí musíš vedieť