Krvavý kúpeľ
Keď si pred očami vybavíte Picassovu Guernicu, v knihe Isabel Allende rozpoznáte jej detaily. V tridsiatych rokoch sa v Španielsku rozpútala krvavá občianska vojna, v ktorej zahynuli státisíce ľudí, nasledoval vojenský teror a brutálne represálie. Podobné udalosti sa o pár desaťročí odohrali na opačnom konci zeme, v Čile.
Allendeovej hrdinovia sa ťažkou a dobrodružnou cestou dostanú z Francovho fašistického Španielska do demokratického Čile, netušiac, že politické zmeny či osud ich dobehnú aj tam. Nech si, kde chceš, neunikneš. Prvý raz sme mladší, no druhý raz už pripravenejší.
Ulicami tiekla krv ako rieka, nádej vystriedal strach a beznádej
Tesne pred druhou svetovou vojnou v Španielsku už ulicami tiekla krv ako rieka, nádej vystriedal strach a beznádej. V tejto vojne medzi tisíckami iných bojuje v prvej línii aj presvedčený ľavičiar Guiellmo a jeho brat Víctor ako vojenský doktor. Obaja padajú od únavy a vyčerpania, každý „na svojom fronte“. Každý deň majú pred očami trpiacich ranených, aj žien a detí, mŕtvych, ich masové hroby, zmrzačené aj spálené telá.
Čítajte viac Kniha týždňa: Špina. Autorka je nová Elena FerranteVojna trvá tri roky, bojové línie sú často tak blízko, že vojaci cítia dym z cigariet svojich nepriateľov. Za podpory fašistického Nemecka a Talianska víťazí generál Franco (a pri moci sa udrží neuveriteľných 40 rokov). V krajine zavládne teror, čo vyvolá masový exodus. Tisíce ľudí utekajú cez hory k francúzskym hraniciam, aby si zachránili holý život.
Jednou z nich je aj tehotná mladá Roser. Ešte o tom nevie, ale je už vdovou a jej švagor, lekár Víctor Dalmau, sa rozhodol bratovu ženu a ich dieťa chrániť. Má extrémne vyvinutý zmysel pre povinnosť, zvyknutý pracovať bez oddychu. Roser je mladá žena, z ktorej sála istota bez štipky márnivosti či povýšenectva. V kultúrnom Francúzsku ich nik nevíta, naopak, podmienky v utečeneckých táboroch sú nehumánne (Allende ich popisuje miestami až naturalisticky), zostať je životu nebezpečné.
Tu do hry vstupuje misia básnika a milovníka dobrého života Pabla Nerudu, ktorý bol hlasom trpiacich národov. Aby pomohol španielskym utečencom, zorganizuje opravu lode a plavbu dvoch tisícok zúfalých ľudí do Čile (skutočná udalosť). Roser a Víctor však musia uzavrieť manželstvo, prednosť majú rodiny. Majú šťastie a spolu s ďalšími utečencami sa nalodia na loď do Čile s nádejou, že tam začnú nový život. Z hľadiska dejín a celkového počtu vtedajších exulantov je to možno kvapka v mori, ale tá podstatná: prvá.
Čítajte viac Kniha týždňa: Škovránkovo tajomstvoSvadobná torta
Na druhom konci sveta si Čile žije ako ostrov, oddelený od zvyšku zeme vysokými Andami a hlbokým oceánom – ako „lupeň z mora“, podľa Nerudových slov. Tí, ktorí už v Európe zažili hrôzy vojny, si tam môžu pripadať ako z inej planéty, alebo aspoň z iného storočia. Nie však nadlho.
Imigrantov nikto nevíta s otvorenou náručou. Predchádza ich povesť „červených“, s prepáčením, ateistov a nebodaj aj kriminálnikov.
V Čile v prísne hierarchizovanej spoločnosti, ktorú Allende popisuje ako svadobnú tortu, kde je ľahké skĺznuť, no takmer nemožné vyštverať sa o stupienok vyššie, majú z prisťahovalcov spočiatku strach. Predchádza ich povesť „červených“, s prepáčením, ateistov a nebodaj aj kriminálnikov. Napokon zvíťazí pohostinnosť.
Príbeh mladej „rodiny pre život“ sa rozvetvuje, každá z postáv má svoju históriu a zázemie, a spája sa s osudmi ďalších ľudí – v Španielsku aj v Čile. Tak, ako sa opakuje história, udalosti sa môžu bez zábran presúvať aj z jedného kontinentu na druhý. Iróniou osudu tí, čo ušli zo Španielska pred Francovou diktatúrou, okúsia o pár rokov vojenské čižmy Pinocheta.
V čom sa líšia tábory pre utečencov obohnané drôtom z 30. rokov od tých dnešných?
Španielska vojna v roku 1936 bola predzvesťou druhej svetovej, no vtedy sa ku Španielom demokratická Európa otočila chrbtom (hoci medzi pomáhajúcimi interbrigadistami vojnu zaznamenával aj Hemingway či slovenský fotograf Dežo Hoffmann). Rovnako sa to onedlho stalo Československu v Mníchove. A v čom sa líšia tábory pre utečencov obohnané drôtom z 30. rokov od tých dnešných?
Isabel Allende prepletá dejiny s osudmi ľudí, so všetkou krásou aj tragikou, aká k nim patrí, na klávesách skutočných udalostí rozohráva osudy plné vášne, nádeje aj ťažkých otrasov. No najvýraznejším tónom jej románov je láska k životu a silné ženské hrdinky. jej Dlhý lupeň z mora je predovšetkým príbeh nezvyčajnej, no o to dlhšej lásky, ktorú nezlomili ani dve diktatúry.