Osobité miesto v Kovačevičovej kariére má jej účasť na koncipovaní, spracovaní a vydaní základného diela slovenskej etnografie – Etnografického atlasu Slovenska, ktorý bol v roku 1991 odmenený Národnou cenou Slovenskej republiky.
Od narodenia Sone Kovačevičovej uplynie v nedeľu 12. decembra 100 rokov.
Soňa Kovačevičová sa narodila 12. decembra 1921 v Liptovskom Mikuláši do meštianskej garbiarskej rodiny. Po maturite navštevovala v rokoch 1939–1944 Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde študovala germanistiku, romanistiku, národopis a archeológiu.
Od roku 1945 začala spolupracovať s Národopisným Odborom Matice slovenskej, vydavateľstvom Tatran a Národopisným ústavom Slovenskej akadémie vied. V roku 1950 sa stala odbornou asistentkou v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied. Pod tlakom politického režimu, ktorému nevyhovovala pre svoj buržoázny pôvod, a taktiež kvôli manželovi Ivanovi Kovačevičovi – ktorý sa počas 2. svetovej vojny ako filmár pridal k nacistickej propagande – musela v roku 1951 opustiť svoje pracovisko a zamestnala sa v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Tu pôsobila na oddelení dokumentácie, no neskôr bola aj vedúcou krajčírskej dielne a skladu.
Foto: Miroslav Ko??rer
V Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK) v rokoch 1952–1953 pracovala ako umelecká krojárka. Následne sa vrátila do Národopisného ústavu a začiatkom šesťdesiatych rokov získala miesto v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (1960–1967). Po tretíkrát sa do Národopisného ústavu vrátila v roku 1968.
Čítajte viac Milka Zimková pásla kone na betóne pred takmer štyridsiatimi rokmi. Herečka oslávila sedemdesiatku
Značnú časť profesionálneho života strávila prácou na veľkom projekte Etnografického atlasu Slovenska (1970–1990). Skupina autorov atlasu sa zaoberala tradičnou kultúrou našej krajiny, na jednotlivých mapách boli zobrazené vybrané javy ľudovej kultúry. Prostredníctvom terénnych prieskumov sa prvýkrát v histórii slovenskej etnológie urobil celoplošný výskum v rôznych lokalitách.
Ako pedagogička sa Kovačevičová uplatnila na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Medzi jej diela patria Ľudový odev v Hornom Liptove (1955), Ľudová plastika na Slovensku (1967), Vkus a kultúra ľudu (1975), Človek tvorca: pracovné motívy Slovenska vo vyobrazeniach z 9.-18. storočia (1987), Človek a jeho svet na obrazoch od stredoveku až na prah súčasnosti (2006). O svojom rodnom kraji písala v knihe, ktorá vyšla v roku 1993 pod názvom Liptovský Svätý Mikuláš, mesto spolkov a kultúry v rokoch 1830 1945.
Čítajte viac Šmajda: Zachráňme z rusínskej krásy, čo sa ešte dá
Soňa Kovačevičová bola uznávanou vedkyňou, o čom svedčí zisk Herderovej ceny (1982) udeľovanej v Rakúsku za zásluhy v spoločenských vedách pri zbližovaní západoeurópskej a stredoeurópskej vedy. Za mimoriadny prínos v oblasti humanitných vied putovala do jej rúk v roku 2008 Cena predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. V tom istom roku sa stala laureátkou ceny Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka v kategórii Osobnosť za formovanie modernej slovenskej etnológie. Soňa Kovačevičová zomrela 27. decembra 2009 v Bratislave vo veku 88 rokov.
