Nájdem si v mailoch našu poslednú korešpondenciu z 20. júla. V liste oceňoval, ako sme sa na stránkach Pravdy rozlúčili so spisovateľom Milanom Kunderom a pridal svoj text k 180. výročiu uzákonenia spisovnej slovenčiny (čo sa udialo v júli 1843), ako aj úvahu o Dobšinskom. Na záver lakonicky dodal: „Nemám sa zdravotne dobre, ale čo už.“
Odpísala som mu asi o tri dni, že texty si prečítam, nech nestraší so zdravím a drží sa. Ani mi na um neprišlo, že to môže byť vážne, hoci som vedela, že má problémy so srdcom. Chodieval na prehliadky k lekárom do Bratislavy a raz sa po takej kontrole zastavil aj v redakcii Pravdy na káve. Vtedy ešte bol v plnej sile a porozprával kopu zaujímavostí, ako to bolo jeho zvykom.
Tajný výlet na Bradlo
Peter Pavel Uhlík bol verným čitateľom Pravdy. A aktívnym. Reagoval na články, inšpiroval sa nami a on inšpiroval nás. Dialo sa to často cezo mňa, lebo sme sa poznali dlhé roky. Ešte ako mladú redaktorku ma totiž v čase, keď sa o M. R. Štefánikovi nepatrilo ani premýšľať, vzal na jeho mohylu na Bradle a zasväcoval ma do tohto zložitého historického príbehu, ktorý je vlastne príbehom každého z nás.
Treba tomu rozumieť, čomu Uhlík napomáhal. Vždy sa staral o Štefánikov odkaz, či už latentne alebo otvorene, podľa okolností. A staral sa aj prakticky – o mohylu. Bolo mu to súdené. Však sa narodil 19. júna 1940 blízo Košarísk, Štefánikovho rodiska. Pochádzal zo Starej Turej, ale žil v Brezovej pod Bradlom, kde učil. O svojom príchode na toto miesto mi kedysi pekne porozprával:
"Ako učiteľ som prišiel do brezovskej základnej školy začiatkom šesťdesiatych rokov. Spomínam si na ten deň veľmi presne. Belejúci sa monument na Bradle som z vlaku zbadal skôr, než obytné domy môjho budúceho pôsobiska. Ani na prvú vyučovaciu hodinu som nikdy nezabudol: Ešte som nebol v školskej budove plne zorientovaný, a tak, keď som vstúpil do triedy, zostal som prekvapený. Skôr ako na tváre žiakov, ktorí už boli na mňa zvedaví, pozeral som sa s nemým úžasom na Bradlo za oknom. Celý vrch, aj s mohylou generála, bol na dosah!
Foto: TASR, Lukáš Grinaj
Pretlak pocitov a súvislostí, čo sa mi v mysli vybavili, ma natoľko oslovil, že odvtedy som sa venoval najmä Štefánikovi! Milo ma prekvapilo, aké slušné znalosti o ňom mali deti, pochádzajúce z rodín, v ktorých pretrvával duch prvej republiky. No a v škole, ktorá mala tradične dobrú povesť, tiež čosi o Štefánikovi či Masarykovi žiaci počuli od odvážnejších pedagógov. To ma samozrejme povzbudilo.“
Mladý Peter Pavel Uhlík mal ešte možnosť spoznať aj Štefánikových spolužiakov v Košariskách či na okolitých kopaniciach a koncom šesťdesiatych rokov sa zúčastnil aj na pamätnej bradlianskej manifestácii, kde sprevádzal početnú skupinu legionárov. „Potom, v rokoch normalizácie, mi síce trocha skomplikovalo život známe Poučenie z krízového vývoja, ale ja som pokračoval,“ spomínal. „A hoci opätovný návrat k Štefánikovi bol zložitý, reálny chodník na Bradlo – skutočný ani metaforický – nezarástol. Naopak. Ešte pred novembrom 1989 prešli skúškou charakterov tí, ktorí tlakom na najvyššie stranícke orgány usilovali o opravu mohyly (aspoň Jurkovičovej, keď už nie Štefánikovej!) a dosiahli úspech. Mohyla bola vtedy už vážne poškodená zvetrávaním krehkého travertínu a bola by sa postupne rozpadla. Títo ľudia sa potom podieľali na vzniku Spoločnosti M. R. Štefánika vo februári 1990.
Spor o Boženu
Aj z toho vidno, ako Uhlík nerešpektoval oficiálne trendy, vždy vychádzal z vlastnej skúsenosti, z reality, študoval, poznával, bádal. Titulovala som ho regionálny historik, hoci bol aj učiteľ, cestovateľ, organizátor kultúrnych a športových podujatí, nadšenec všetkého užitočného. Vedel vystupovať a jednať s ľuďmi. Mal nos na tých zaujímavých. Aj mňa s mnohými zoznámil, o všetkom vedel zaujímavé podrobnosti. Vlastne svoj región presahoval, však vedel aj dôvernosti o Giuliane Benzoniovej, Štefánikovej talianskej snúbenici, a jeho spektrum záujmov bolo veľmi široké. S ním sa nikto nenudil a celý kraj s Uhlíkom pookrieval. Žiaľ, keď pred pár rokmi ovdovel, zosmutnel. Nikdy však nestratil elán a najmä snahu pestovať kultúru.
Čítajte viac Seriál Božena: Němcová radšej čítala než varila
Raz sme sa ale dostali aj do kultúrneho sporu. Napísal mi rozhorčený list, v ktorom odsúdil seriál Božena o spisovateľke Božene Němcovej, ktorý vysielala Česká televízia v roku 2021, uchopenie témy sa mu zdalo nedôstojné, ale ja som sa diela, ktoré stvárnilo Boženu Němcovú ako vášnivú divošku, zastala. Neskôr mi dal za pravdu a napísal mi krásny list, v ktorom nad seriálom uvažoval. Prekvapilo ma, ako sa tým vážne zaoberal. Nebol vôbec povrchný a rád diskutoval bez nároku na jedinú pravdu. Mal cit a išlo mu o spravodlivosť.
Jednoducho, bez ľudí ako Peter Pavel Uhlík by naše dejiny nemali srdce. A aj to treba.
