Foto: dikda.eu
Od narodenia univerzitného profesora a doživotného správcu Matice slovenskej (MS) Jozefa Škultétyho uplynie dnes (25. novembra) 170 rokov.
„Škultéty usmerňoval spoločenský, kultúrnopolitický a literárny život na Slovensku, kde inicioval a rozvinul široký lingvistický, kultúrnohistorický a literárnovedný výskum. Zásadne sa podieľal na budovaní hlavných postulátov národnej ideológie a organizátorsky kultúrnopolitického centra v Turčianskom Svätom Martine počas vyvrcholenia procesu násilnej maďarizácie v Uhorsku,“ uviedol pre TASR docent Pavol Parenička zo Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej.
Jozef Škultéty sa narodil 25. novembra 1853 v obci Potok v okrese Rimavská Sobota. Pochádzal z remeselníckej rodiny. Učiteľstvo študoval v Revúcej, Kláštore pod Znievom a Budapešti. Po pedagogických začiatkoch odmietol lukratívne úradnícke miesto na uhorskom kráľovskom ministerstve školstva v Budapešti a natrvalo sa usadil v Turčianskom Svätom Martine.
Foto: dikda.eu
„Tu od roku 1881 redigoval obnovené Slovenské pohľady. Súčasne bol redaktorom a po smrti Vajanského od roku 1916 zodpovedným redaktorom Národných novín ako hlavného tlačového orgánu národniarskeho hnutia slovenských konzervatívcov v bývalom Uhorsku. Pred prevratom v roku 1918 sa politicky a funkcionársky angažoval v Slovenskej národnej strane. Správcovsky a organizačne v Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku a Kníhkupecko-nakladateľskom spolku, herecky vystupoval v Slovenskom spevokole. Vedecky i organizačne v Muzeálnej slovenskej spoločnosti, v ktorej v rokoch 1908 až 1938 vykonával funkciu jej úradujúceho podpredsedu a v rokoch 1938 až 1944 predsedu. Zaslúžil sa o jej rozvoj v oblasti vlastivedného výskumu a budovania muzeálnych zbierok,“ priblížil Parenička.
V ťažiskovej literárnej oblasti Škultéty ako generačný kritik formoval prvú vlnu slovenskej realistickej spisby. Vyjadroval sa k dielam svojich súčasníkov a literárnych druhov Vajanského, Hviezdoslava, Kukučína, Šoltésovej a Vansovej. Spočiatku sa aj sám pokúšal o tvorbu beletrie. Písal predovšetkým prozaické práce, ktoré publikoval.
Čítajte viac Matica nemusí platiť žiadnu sankciu ani vrátiť peniaze do štátneho rozpočtu
„Z inonárodných literatúr sa osobitne zameriaval na prekladanie a analyzovanie diel klasikov ruskej romantickej poézie (Puškin, Lermontov) a realistickej prozaickej literatúry (Gogoľ, Tolstoj, Turgenev). Jeho švagrom bol známy svetový a slovenský tolstojovec Dušan Makovický. Manželka Jozefa Škultétyho Bohdana Amália Škultétyová sa tiež orientovala na rusistiku a preklady z ruštiny. Mali dve dcéry, Annu a Ľudmilu, pričom obe pokračovali v rodinnej tradícii a venovali sa literárnej a prekladateľskej činnosti,“ spresnil docent Parenička.
Čítajte viac Mnoho známych osobností má hroby v Martine. Ale nielen tam
Po vzniku Československej republiky a skončení prvej svetovej vojny bol Škultéty v roku 1919 členom delegácie na mierových rokovaniach v Paríži. Po návrate sa zaslúžil o oživotvorenie MS. V auguste 1919 ho menovali za jej správcu a v roku 1940 za doživotného čestného správcu. Ako univerzitný profesor slovenskej literatúry a krátko aj dekan pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Čítajte viac Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov
V medzivojnovom období zostal Škultéty s prezývkou „baťko“ ústrednou osobnosťou slovenskej a matičnej vedy. Predovšetkým v oblasti kultúrnej a literárnej histórie, jazykovedy a slovakistiky. Predstavoval najvýznamnejšiu vedeckú autoritu Slovákov v Československu, aj v slovanských a širších medzinárodných reláciách. Stal sa členom a čestným členom Českej kráľovskej spoločnosti náuk, Československej akadémie vied a umení, Matice srbskej, Slovanskej spoločnosti v Sofii a Poľskej akadémie vied. Napísal viacero základných monografií – Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života (1920), Prvé zhromaždenie národné v Turčianskom Sv. Martine (1924), O Slovákoch (1928), Zo slovenskej minulosti národnej a literárnej (1932), O starých Slovákoch a ich jazyku (1944) a iné.
Foto: Pravda, Renáta Jaloviarová
Zostavoval zborníky, vydával pramene, redigoval knižné edície a časopisy. Vo viacerých štúdiách viedol ostré polemiky s predstaviteľmi maďarskej a neskôr aj českej historiografie a literárnej histórie o autochtónnosti a identite Slovákov ako samostatného národa v Karpatskej kotline.
Čítajte viac Matica skočila na politické hry a hovorí o „odseknutej hlave“ Hviezdoslava. Problémom LGBTI a aj ukrajinská vlajka
Argumentačne priblížil ich etnogenézu a dokázal kontinuitu vývoja slovenského jazyka, literatúry a kultúry na tomto území. V roku 1933 vyšiel pri príležitosti jeho osemdesiatin rozsiahly reprezentatívny Zborník na počesť Jozefa Škultétyho, do ktorého prispeli štúdiami najvýznamnejšie slovenské vedecké kapacity z oblasti jazykovedy, literárnej histórie a slovenskej historiografie za redakcie Andreja Mráza, Pavla Floreka a Henricha Barteka.
Čítajte viac Pred 200 rokmi sa narodil národný buditeľ Ján Rotarides
„Škultéty bol od mladosti napriek útlej postave povestný svojou obrovskou pracovitosťou, obdivuhodnou vytrvalosťou, nesmiernou obetavosťou a neobyčajnou skromnosťou, až pokorou. Aj po odchode do dôchodku v roku 1942 neprestal literárne pracovať,“ povedal pre TASR Pavol Parenička.
Jozef Škultéty zomrel 19. januára 1948 v Martine vo veku 94 rokov. Pochovali ho na martinskom Národnom cintoríne.
Čítajte viac Protest kvôli plagátu vytiahol Maticu slovenskú z tieňa, zasahovala polícia. Autor vitráže kampaň neľutuje
V roku 1969 vznikol na mieste hrobu náhrobný pomník z mrákotínskej svetlej žuly s bustou od Fraňa Štefunka, ktorý patrí medzi dominanty cintorína. Posmrtne vydala MS v rokoch 1984 až 1992 výber z jeho prác v siedmich zväzkoch pod súborným názvom Dielo.
Dňa 23. septembra 2020 odhalili bustu Jozefa Škultétyho v aleji pamätných búst v Parku sv. Cyrila a Metoda pred sídelnou budovou Matice slovenskej v Martine.
