Anómia označuje bezprávie, teda stav spoločnosti, v ktorom prestávajú platiť normy a pravidlá. Čo vás k tomu viedlo?
Jednak je to vplyv pandémie, odhalila stav chaosu a absolútnej nedôvery ľudí v štát. Na jednej strane sa všetci snažili rešpektovať opatrenia, na druhej strane, čím ďalej, tým viac ľudí malo tendenciu samých pred sebou ospravedlniť, prečo ich dodržiavať netreba. Je to kombinácia novej vlády v pandémii, s chaosom nastavovania všetkého, s výmenou, ktorej potreba bola štrukturálne veľmi hlboká. Pandémia odhalila, ako veľmi je tento štát v mnohom nefunkčný. To sa, samozrejme, nejakým spôsobom premietlo aj do kultúry, ktorá sa v tomto štáte považuje za nechcené dieťa… To sú obsahové dôvody, prečo sme začali robiť Anómiu 21. Druhá vec je, že mám tendenciu za tým všetkým hľadať aj nádej. Nádejou je už aj to, že sa ten stav pomenuje, problém sa diagnostikuje. Vtedy dokážete vykročiť aspoň k nejakej zmene. Pacienta je možné začať liečiť.
Nenachystali ste jednu inscenáciu, je ich viac. Princípom jednotlivých hier sú hlavné hriechy, ktoré sú pospájané vždy po dva do jednej inscenácie. Prečo ste sa rozhodli projekt takto rozčleniť?
Rozhodli sme sa Anómiu robiť projektovou formou, nie ako jednu inscenáciu, DPOH totiž smeruje k delimitácii, k osamostatneniu sa od Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS). V správe BKIS je divadlo posledných desať rokov a mesto chce z divadla urobiť samostatnú entitu. Jednou z mojich úloh je posilniť značku DPOH a priviesť divadlo k osamostatneniu. Z toho dôvodu som si povedala, že práve teraz, keď je sezóna skrátená kvôli pandémii, by bolo fajn mať veľký projekt. Aj keď skromnejší, ale pre dramaturgiu divadla významovo zásadný.
Anómia 21 preto zastrešuje sedem hier, ktoré vznikli ako alúzia na sedem hlavných hriechov. Nie sú hriechmi v kresťanskom zmysle, istým spôsobom pomenovávajú to negatívne v spoločnosti. Tieto hriechy sú v súvzťažnosti k sociálnym, etickým a morálnym problémom, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Či už ide o klimatickú krízu, homofóbiu, xenofóbiu, ale aj domáce násilie, ktoré je práve počas pandémie veľmi vypuklé. Oslovili sme rôznych autorov, ktorí prijali výzvu napísať k jednotlivým témam texty, zároveň sme oslovili sedem režisérov na ich zinscenovanie. Myslím si, že projektom máme šancu urobiť akúsi mapu súčasného sveta, nielen toho slovenského.
Foto: DPOH
Celý projekt pôsobí ambiciózne. Keď ste ho začali pripravovať, nezľakli ste sa?
Ja som sa zľakla toho, že nebudeme vedieť nájsť počas pandémie ľudí. Ale paradoxne väčšina z nich bola nadšená. Možno to bolo aj nedostatkom inej práce, ale dúfam, že ich nadchol samotný projekt. Sú to kratšie texty, každý do hodinky, a sú pospájané po dva do jednej inscenácie. Premiéry budú vždy v nedeľu. Každú nedeľu dva hriechy. V čom je to ambiciózne je, že sa hýbeme aj mimo javiska DPOH. Dve hry, čiže jedna inscenácia, budú v CO kryte, dve budú v Klariskách.
Čítajte aj V Národnom divadle mzdy dostanú, ubezpečila ministerka
Začínate ale už teraz v nedeľu premiérou priamo na doskách DPOH, kde budú uvedené hry Oľgy Feldekovej a Juraja Šebestu. Čím sú zaujímavé?
Pre Oľgu Feldekovú je to divadelný debut. Je skvelé, že sa vo svojom veku pustila do písania dramatického textu. Hra sa volá Sto bábik, a hriechom, ktorému sa venuje, je lakomstvo. Juraj Šebesta napísal hru Bratislava by night, a hlavným hriechom je tu hnev. Hosťujú v nej Miro Noga, Jana Oľhová a Jakub Švec.
Ďalšiu nedeľu, 13. júna, hráte v kryte civilnej ochrany. V čom sú špecifiká tohto priestoru?
CO kryt v DPOH je industriálno-punkový priestor, skôr taký alternatívny. S dramaturgmi Darinou Abrahámovou a Romanom Olekšákom sme sa snažili, aby texty konvenovali danému priestoru obsahovo alebo témou. V tomto priestore uvedieme hru o domácom násilí Opatruj sa, Júlia! od Uršuly Kovalyk, inscenuje ju študentka réžie Kateřina Quisová. Potom je tam text, ktorý nesie aj v názve samotný hriech Lenivosť, autorkou je Michaela Zakuťanská a hru režíruje Dáša Krištofovičová. Je zameraný na klimatickú krízu a odohráva sa v budúcnosti.
Čítajte aj Divadlo Nová scéna už má novú riaditeľku. Povedie ho Ingrid Fašiangová
Ktoré hriechy bude hostiť 20. júna bývalý Kostol klarisiek?
V Klariskách sa bude hrať text Petra Scherhaufera Cena za závisť. Ako už názov hovorí, hriechom je závisť a ohraničuje ho téma homofóbie. Ďalší text, ktorý sa v tomto priestore inscenuje, je od Matúša Bachynca a Lucie Mihálovej s názvom Ecce homo. Zaoberá sa xenofóbiou. Myslím si, že je fajn, že sa práve v odsvätenom kostole budú uvádzať hry s týmito dvoma vypuklými témami, s ktorými má cirkev problém a jednoznačne rozdeľujú spoločnosť. Myslím si, že to môže byť veľmi inšpiratívne.
Nie je v tom aj istá rebélia?
Nemyslím si. Tieto témy majú tendenciu provokovať, ale my chceme, aby skôr vybudili k zamysleniu. Premiéry sú navyše vždy v nedeľu, čo tiež pasuje k tým hriechom…
Posledná premiérová nedeľa, 27. júna, bude opäť v DPOH, kde uvediete svoj vlastný text, ktorý ste aj režírovali.
Hru Experti som napísala s Romanom Olekšákom a je zameraná na hriech smilstvo. Po nej nasleduje diskusia so skutočnými expertmi, nie takými, ktorých máme v texte. Filozof, sociológ, teologička, psychologička, politológ a ekológ zhrnú témy, ktorým bol venovaný celý projekt.
