Režisér Roman Polák svoju autorskú hru zveril Adymu Hajdu a Anežke Petrovej, ktorí divákov presvedčivo prevedú históriou jedného komplikovaného vzťahu. Spolužitie mladej ženy zhnusenej životom a zrelého, životom unaveného muža prináša, pochopiteľne, mnoho nástrah. Nie je to rovný pár: ona hľadá otca a on stratenú šancu. V tejto hre však nejde o nič banálne a žiadne klišé sa nekoná.
Foto: Ctibor Bachratý
Namiesto toho budú diváci svedkami pomalého, ale dôkladného duševného striptízu oboch postáv. Adam (Andy Hajdu) aj Júlia (Anežka Petrová a. h.) obnažujú každý svoje vlastné a aj ich spoločné rany, ktoré im osud uštedril. Zúria. Kopú a hryzú. A kvília od bolesti. Niekto sa jej bráni cynizmom, sarkazmom či pitím. Iný sa uzavrie a len ticho, bez účasti sleduje, čo sa deje vonku, mimo jeho sveta. Dokážu spolu prekonať priepasť, čo sa medzi nimi otvorila? Každým dňom akoby sa zväčšovala a je čoraz nebezpečnejšia, napätie rastie až má človek pocit, že tu nevyhnutne dôjde k tragédii. Lenže tá sa stala už dávno predtým.
Foto: Ctibor Bachratý
Adam je spisovateľ, čo nevychádza z domu. Na to, aby v spomienkach stretol tých, ktorých chce, to vraj nepotrebuje. Júlia si nedostatok spoločenského života kompenzuje v práci a v skupinke s priateľmi. Ich zážitky, s ktorými sa navzájom zverujú, sú občas zábavné. Väčšinou však nie.
Pozrite si snímky z predstavenia Ďakujem, že si ma zabil!
Rozhovory sú čoraz viac intímne a čoraz ostrejšie. Obaja si na chrbte nesú svoj vlastný batoh výčitiek, prehier a bolesti. Ale ten najväčší náklad, pod ktorým obaja padajú, sa ukáže až neskôr. Pekne po poriadku, krok za krokom zo vzájomných dialógov lúštime ich minulosť a čoraz viac chápeme, prečo sa vnútorne zabíjajú. Tentoraz už každý sám. Akoby v nich zároveň pôsobila odstredivá aj dostredivá silia – niečo ich od seba nezadržateľne vzďaľuje a niečo pripútava.
Čítajte aj Bačova žena má v činohre Slovenského národného divadla derniéru
„Nenávidím ťa!“ strieda otázka „Prečo ma tak nenávidíš?!“ Ani bujará zábava či občasné láskavosti nedokážu prekryť beznádej, ktorú cítia. Tú bolesť by potrebovali vykričať do celého sveta. Ale čo keď ich spoločným svetom je len jeden malý byt? Premelie sa v ňom všetko, od prvého rande, sexu, cez rodičov, priateľov a lásky. Na scénu sa tak dostávajú ďalšie zaujímavé osudy, hoci len sprostredkovane, cez spomienky hlavných hrdinov.
Čítajte aj Recenzia: Sex pre pokročilých necháva manželské problémy dýchať
Apropo láska. Kedysi sa vraj viedli debaty, či človeka povznesie, alebo skôr zničí. O čo všetko musíme prísť, aby sa z nej vytratila radosť? A čo od nás žiada, aby sa k nám vrátila? Pieseň Rolling Stones I Can Get No Satisfaction zaznie na začiatku predstavenia a akoby predznamenávala vývoj situácie.
Foto: Ctibor Bachratý
Hru Romana Poláka Ďakujem, že si ma zabil! uvádza Divadlo Astorka Korzo '90 v priestoroch Štúdia A2 – v Novom župnom divadle. Autor a režisér inscenáciu neodporúča divákom, ktorí sa chcú po práci zabaviť, ocenia ju skôr ľudia schopní počúvať zvláštne príbehy a vnímať svet predstáv, ktoré si divák môže premietať vo svojej hlave.
