V krátkych prózach, ktoré hlavný hrdina Anton Pavol Čehov zostavil z čínskych falzifikátov diel ruských klasikov, si kladie zásadnú otázku: aký zmysel má umelecká tvorba v súčasnom svete? Totiž fejkové prepisy klasík sú prispôsobené tým, ktorí náročnejším, často filozofujúcim textom ruských literátov v súčasnosti nerozumejú alebo skrátka nechcú rozumieť.
Divadlo Na Peróne uvedie dielo v premiére dnes a zajtra. "Pri adaptovaní sme sa inšpirovali formátom literárnej diskusie, ktorú sme s Danielom Majlingom zažili pri čítaní jeho poviedok,” hovorí o predstavení jeho režisérka, účinkujúca herečka a spoluzakladateľka divadla Na Peróne Jana Wernerová. Ako dodáva, už pri čítaní odhalili texty dramatický potenciál. "Inscenácia sa začína fingovanou literárnou diskusiou, kde moderátorka spovedá Antona Pavla Čehova. Jednou z hlavných línií rozprávania sa tak stáva bádanie po zmysle literárnej tvorby v súčasnom svete,” približuje režisérka.
Čítajte aj Kto riadi zemeguľu? Božidara Turzonovová a jej kolegyne
Čehov je zatrpknutý, pred verejnosťou utiahnutý štyridsiatnik žijúci s rodičmi. Má talent, ale je natoľko frustrovaný, že zanevrel na vytváranie akýchkoľvek umeleckých hodnôt. Radšej sa teda rozhodne falšovať literatúru, ktorú považuje za kvalitnú.
Skrz hlavného hrdinu sa teda vynára problematika stagnácie ľudí v strednom veku, ktorí sa zasekli. Umelci a umelkyne majú často vyššiu citlivosť pri pozorovaní a odkrývaní fungovania sveta a spoločnosti, čo ich robí zraniteľných. Aj Čehov na základe bystrých vnemov a životných skúseností skepticky pochybuje o zmysle umeleckej tvorby pre súčasný svet. Do diskusie s ním vstupujú samotné postavy jeho príbehov, aby ho konfrontovali s ním samotným.
"Dostávame sa do autorovej hlavy a zisťujeme, že sa vpísal do každej z postáv, čerpal zo svojich skúseností. Herec, ktorý hrá Čehova, stvárňuje aj postavy v poviedkach, teda ruských spisovateľov,” približuje Wernerová. Na javisku tak vzniká plastický obrazový materiál. "Prelínajú sa tu postavy, miesta aj obdobia so všetkými záhybmi, farbami a labyrintmi života, o ktorých hovorí Dmitrij Fjodorič, pes spisovateľa Krylova.”
Čítajte aj Bábkové divadlo na Rázcestí uvedie titul Uršule Kovalyk peneLopa
Adaptovať Ruzkú klaziku chceli autori a autorky už pred niekoľkými rokmi, vznik inscenácie oddialila pandémia. Hoci prichádza práve v čase, keď je “Ruzko” vo svetle vojnových udalostí v nemilosti, fakt, že v tejto krajine vznikla kopa zásadných literárnych diel, zostáva nemenný.
Čítajte aj Najlepšou inscenáciou Novej drámy je Generácia Z – Krása nevídaná v réžii Zuzany Fialovej
"Rozhodli sme sa vzdať politických tém, neprepájať inscenáciu so súčasnými udalosťami (invázia Ruska na Ukrajinu). Keďže ide o paródiu diel ruskej literatúry, isté konotácie sa núkajú aj bez toho, aby sme ich zdôrazňovali,” vysvetľuje režisérka a dodáva, že Niekoľko skíc k vlastnej samovražde je komediálne dielo a hlavnou témou je život súčasného umelca v spoločnosti a zmysel jeho práce či poslania.
"Poviedky núkali širokú škálu tém a motívov, preto sme zvedaví, čo na naše spracovanie povie autor predlohy Daniel Majling,” uzatvára režisérka.
