Gizela Veclová sa narodila 1. mája 1923 v Bratislave. V roku 1942 absolvovala štúdium operného spevu na Štátnom konzervatóriu v rodnom meste, kde ju vyučovali také významné osobnosti ako Eugen Suchoň či Ján Cikker.
Na doskách Opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave začala vystupovať ešte ako študentka, no v rokoch 1942 – 1945 už na tejto scéne pôsobila ako sólistka. Predstavila sa napríklad v operetách Gejzu Dusíka Modrá ruža (Sylva, 1943) alebo Tajomný prsteň (Zora, 1944).
Umelkyňa stála pri vzniku Východoslovenského národného divadla, ktoré v súčasnosti nesie názov Štátne divadlo Košice, kam ju prizval vtedajší riaditeľ Janko Borodáč. Sólistkou košickej opery bola v rokoch 1945 – 1952 a úspešne tu naštudovala okrem iného aj postavy svetového operného repertoáru.
Čítajte viac Andrew Lloyd Webber rozospieval Ježiša i Fantóma opery
Zo známejších úloh možno spomenúť Violettu v Traviate (1945), Marienku v Predanej neveste (1946), Rusalku (Rusalka, 1948) či Tatianu v Eugenovi Oneginovi (1951).
Uznávaná sopranistka však značnú časť svojej kariéry strávila v operete Novej scény v Bratislave (1952 – 1985). Výrazným spôsobom sa uplatnila aj v modernom hudobnom divadle. Už v hudobnej komédii Parížsky hosť (1957), kde stvárnila Grófku Thusneldu sa ukázalo, že disponuje oveľa väčším registrom výrazových i speváckych prostriedkov, než poskytujú operetné party. Spevácky, herecký i tanečný talent jej pomohli k tomu, aby sa stala prvou dámou slovenského muzikálu.
K najúspešnejším úlohám, ktoré v tomto žánri naštudovala patrí rola Pani Higginsovej (My Fair Lady, 1965) či Dolly Leviová v slávnom muzikáli Hello, Dolly! (1966). Za tento výkon získala v roku 1967 na festivale v Karlových Varoch cenu pre najlepšiu muzikálovú herečku.
Čítajte viac Herec Jan Kačer: Po osemdesiatke hrá v politickom trileri a vie, na čo potrebuje odvahu
Diváci ju tiež mohli vidieť ako Golde (Fidlikant na streche, 1968) alebo Hortenze (Zorba, 1970). Niekoľko úloh získala aj v rámci činohry Novej scény. Publiku sa napríklad predstavila ako Beatrice v javiskovom spracovaní diela Klebetnice (1963) či Donna Elvíra v inscenácii Don Juan (1964).
Umelkyňa účinkovala aj vo filme, televízii i v rozhlase a venovala sa tiež pedagogickej činnosti. Režisér Karol Spišák ju obsadil do televízneho filmu Adam Šangala (1972), Vladimír Bahna zase do snímky Skrytý prameň (1973). Nechýbala ani v obľúbených komédiách Pacho, hybský zbojník (1975) či Sváko Ragan (1976). Pred kamerami sa objavovala v postavách matiek, paničiek i pracujúcich žien.
Na dôchodku pôsobila ako pedagogička na košickom konzervatóriu. Javisko neopustila ani vo vysokom veku, v mimoriadne obľúbenej inscenácii My Fair Lady spievala a hrala ešte po dovŕšení osemdesiatky. Výnimočná osobnosť slovenského divadelníctva, speváčka a herečka Gizela Veclová zomrela 27. januára 2019 v Košiciach vo veku 95 rokov.
