Poznali ste Zdenu Gruberovú osobne?
So Zdenou Gruberovou som bol v kontakte posledných sedem rokov jej života. Náš vzťah sa začal počas môjho štúdia divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení, keď som písal bakalársku prácu o jej kolegovi Karolovi Machatovi a seminárku práve o nej. Rozhodol som sa jej zavolať, ale dlho som váhal, lebo od detstva mám strach z telefonovania cudzím ľuďom. Jedného dňa som však nabral odvahu a vytočil číslo. Spočiatku sa jej veľmi nechcelo do rozhovoru, ale postupne, keď zistila, že sa dobre orientujem v dejinách divadla, so mnou začala telefonovať pravidelnejšie. Už vtedy som ju veľmi uznával ako herečku, ktorú som však nemal to šťastie vidieť naživo na javisku. Poznal som ju len z televízie a rozhlasu. No od začiatku ma fascinovala jej herecká tvárnosť a najmä ohromujúca charizma.
Mala povesť neprístupnej, čím ste si ju získali?
Postupne sa seminárna práca rozrástla na moju prvú vedeckú štúdiu a potom som Gruberovej venoval aj jednu z kapitol mojej prvej knihy Javiskové osudy. V tej som sa zaoberal päticou významných slovenských herečiek – Máriou Prechovskou, Evou Kristinovou, Vierou Strniskovou, Evou Polákovou a práve pani Zdenou. Všetky verzie textu dobre poznala, dával som jej ich čítať a mnohé informácie som s ňou konzultoval. Bola veľmi rada, že sa jej dielo zveční. Mal som šťastie, že sa ešte dožila vydania Javiskových osudov. Žiaľ, o necelý mesiac nato zomrela. Keď mi vyšla táto kniha, v ktorej som sa pokúsil zachytiť Gruberovej život aj umeleckú tvorbu v širších súvislostiach, tak som prvý výtlačok priniesol jej manželovi. Bol som u neho doma, ukázal mi aj izbu pani Gruberovej a na jej nočnom stole som zbadal rukopis Javiskových osudov. Vtedy som sa skutočne dojal.
Zdena Gruberová patrí k výraznej generácii slovenského profesionálneho herectva, ktorá začínala v 50. rokoch. Čo doň priniesla a kde sa vzal jej talent?
Zdena Gruberová v mladosti vôbec neuvažovala o dráhe herečky. Osudovým sa jej stalo recitovanie, ktoré milovala po celý život. Ako stredoškoláčku ju videl prednášať básne František Dibarbora a krátko nato i Július Pántik, vtedy už renomovaní herci. Posmelili ju. Sama priznávala, že keby ich nestretla a nezatlačili by na ňu, tak by sa stala bežnou úradníčkou s láskou k poézii a k opere. Onedlho nato, v roku 1951, úspešne absolvovala skúšky na Odborný divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu, kde sa jej spolužiačkami stali napríklad Eva Krížiková či Hana Hegerová, jej budúce celoživotné priateľky. Gruberovej talent bol prirodzený, doslova intuitívny. Milovala živelné postavy, roly duševne ťažko čitateľné, a pritom nesmierne empatické. Nerada hrávala intelektuálky a texty plné filozofie. Ako jedna z prvých slovenských herečiek prinášala do slovenského umenia štýl civilného herectva, kde je prioritou autentickosť a bezprostrednosť. Preto sa jej okrem javiska darilo aj pred kamerou.
Foto: Veda
Čo najradšej hrala?
Obľúbenou rolou Zdeny Gruberovej bola predovšetkým titulná hrdinka zo Shakespearovej tragédie Rómeo a Júlia v réžii Jozefa Budského a Maggie z Millerovej drámy Po páde v réžii Pavla Haspru, ktorej predobrazom bola samotná Marilyn Monroe. Tieto dve roly boli pre jej kariéru prelomové a sama im túto váhu do konca života prikladala. Kniha sa však zaoberá aj ostatnými kľúčovými divadelnými, televíznymi, filmovými a rozhlasovými výkonmi.
Viete už o Gruberovej všetko?
Musím povedať, že kniha by nevznikla bez jej manžela pána Ľudovíta, ktorý mi po jej smrti daroval enormné množstvo archívnych materiálov. Medzi nimi desiatky fotografií, listov od fanúšikov, bulletinov, novinových rozhovorov či oficiálnych dokumentov súvisiacich s divadelným životom. Dovtedy som si myslel, že o pani Gruberovej viem toho veľa, ale zrazu sa mi otvorili mnohé nové kontexty a skutočnosti. To bol impulz, aby som opäť písal o Zdene Gruberovej. Veľa tém totiž ostalo neotvorených či len načrtnutých. Zároveň bol pán Ľudovít veľmi ochotný so mnou naďalej komunikovať. Vďaka jeho skvelej pamäti a dostupným archiváliám som sa teda mohol hlbšie ponoriť do jej profesijného i civilného života. V knihe napríklad citujem list Vlasty Chramostovej, ktorý napísala slovenskej kolegyni po smrti syna, lebo mala podobnú bolesť. Našli sa ale aj fakty iného druhu – vraj v jednom kádrovom posudku vtedajší šéf Činohry SND Juraj Slezáček s vtipom napísal, že Zdena Gruberová je v kolektíve kolegov obľúbená, a to aj napriek tomu, že je stále veľmi pekná žena.
Čítajte viac Zdena Gruberová rástla a zrela spolu s postavami
Spomínajú na ňu aj hereckí kolegovia a kolegyne?
Zdena Gruberová celý život patrila medzi obľúbené členky súboru, dôkazom toho je, že kniha okrem môjho textu obsahuje aj jedenásť spomienok (napríklad Zdena Studenková, Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová, Zuzana Kocúriková či Jozef Vajda). Keď som ich oslovoval s prosbou o pár slov, všetci okamžite súhlasili a podelili sa o spomienky, ktoré do knihy prinášajú osobnú polohu. Medzi mladšími kolegami bola totiž rešpektovaná pre umelecké kvality, ale i nesmierne populárna pre priateľskú povahu. Z rovesníkov boli jej najčastejšími hereckými partnermi Štefan Kvietik, Ivan Mistrík, Leopold Haverl a najmä Karol Machata.
Bola spokojná s osudom či mala aj nejaké neuspokojené ambície?
Ešte v detstve pani Zdena a jej traja súrodenci prišli o otca a starala sa o nich výhradne mama, o ktorej budúca herečka s úctou konštatovala, že vydrží naozaj všetko. Aj napriek ťažkému detstvu pani Zdena do smrti hovorievala, že mala šťastný život a je rada, že mohla byť herečkou. Samozrejme, ani jej sa nevyhli tragédie, nečakaná smrť jej jediného syna v januári 1995, na ktorého bola nesmierne viazaná, ju zlomila a prestala hrávať v divadle. Čo sa týka jej nenaplnených ambícií, tak v starších rozhovoroch nikdy nespomínala herecké sny, chcela hrať jednoducho len kvalitné úlohy. To sa jej často darilo a v niektorých obdobiach ju možno nazvať protagonistkou súboru. Naozaj mala šťastie na skvelých režisérov, dobrých kolegov i výborné roly. Najmä vďaka rozsiahlej televíznej a rozhlasovej produkcii úlohy, ktoré nestvárnila na javisku, hrala v týchto médiách. V divadle tak za štyridsať rokov naštudovala takmer sto postáv, ale v televízii to bolo takmer o päťdesiat viac a v rozhlase tento počet predbieha číslo tristo. Hrávala by určite omnoho dlhšie, ale rodinná tragédia ju pripravila o sily, ktoré nedokázala nabrať späť aj napriek intenzívnej úteche manžela a podpore mnohých kolegov.
Čítajte viac Štefan Kvietik, Zdena Studenková aj Božidara Turzonovová spomínajú na Zdenu Gruberovú
Aký zmysel má táto kniha pre vás?
Som vďačný za krásnych sedem rokov života. No nie je to len osobné. Cez knihu sa snažím charakterizovať dejiny slovenského divadla od úvodu 50. rokov až po posledné decénium minulého storočia. Takže má za cieľ nielen charakterizovať významnú herečku, ale zároveň priniesť stručný a hádam pútavý prehľad o nie práve najjednoduchšej 40-ročnej ceste slovenského dramatického umenia.
