V knihe je to však celkom iný pohľad na minulosť, než sme zvyknutí. Je čistejší, priezračnejší, úprimnejší. Nič neprikrášľuje, nič nezamlčiava. Terézia Szabová-Kornošová celý život tvorila pre deti a tak aj napísala túto knihu. Radostne, pravdivo, s presvedčením o zmysle života a práce. V dnešných časoch rozkolísaných hodnôt môžu byť jej spomienky príjemným čítaním, ale aj zdrojom morálnej sily. Terézia Szabová-Kornošová oslávila už deväťdesiate narodeniny, ale stále žije svojou profesiou.
Terézia Szabová-Kornošová ku svojej autobiografii pridala aj súkromné fotografie.
Narodila sa 14. apríla 1932 v Bratislave, kde aj vyrástla. Patrí k zakladateľom Štátneho bábkového divadla v Bratislave, pamätá si všetko, čo sa v oblasti slovenského bábkoherectva a vôbec umenia udialo. Jej spomienky sa začínajú ešte skôr. V úvode knižky píše: „Kedy som prvý raz stála na javisku? Keď som mala päť rokov, otec ma učil recitovať básne. Mojím prvým obecenstvom boli dievčatá a mládenci v Robotníckom dome na Dunajskej ulici 36, kam ma priviedli rodičia. Vtedy sa písal rok 1937.“
No a v tejto budove neskôr sídlilo Štátne bábkové divadlo, v ktorom Terézia, už ako profesionálna herečka, strávila veľkú časť svojho života a kde zažila nevídané, neslýchané. Jej spomienky sú naozaj bohaté a upútajú aj tým, že sú veľmi podrobné. Herečka si pamätá rôzne historické udalosti, ale aj bizarné epizódy, ktoré dáva do súvislostí a zaľudňuje konkrétnymi postavami. Obrazne povedané – od vrátnikov po ministrov.
Čítajte viac Odišiel významný bábkoherec Ladislav Stražan st.
Réžia osudu
Autorka približuje v knihe všetko, čo zažila, vojnové aj povojnové obdobie, píše, aké bolo jej detstvo, rodina, školy. Čitateľ bude hltať kapitolky o tom, ako sa chcela stať herečkou, kto ju učil a ako to fungovalo v Štúdiu SND, kde odchovávali mladé talenty. Na Teréziu Szabovú-Kornošovú vplývali velikáni ako Jozef Budský, Viliam Záborský, Mikuláš Huba, Andrej Bagar, Mária Kráľovičová a mnohí ďalší herci či režiséri, s ktorými aj neskôr hrala. Po prvý raz napríklad s Máriou Kráľovičovou, ktorej sa (v šere javiska, stála totiž pod pouličnou lampou) pýtala, čo je to čierne pred nimi.
Foto: zo súkromného archívu Terézie Szabovej-Kornošove
Hľadisko, odpovedala jej Kráľovičová a varovala ju, aby tam nevstúpila, lebo spadne do orchestriska. Terézia Szabová-Kornošová bola však aj svedkom toho, ako v roku 1948 stiahli z repertoáru predstavenie Marína (ľúbostné verše Andreja Sládkoviča), hoci bolo vypredané dlho dopredu. Scénu vtedy vytvoril Ján Mudroch a Dezider Milly, hrali Mária Kráľovičová a Vladislav Pavlovič. Bolo to krásne a úspešné predstavenie, takže režiséra Jozefa Budského to zničilo. Autorka spomína, ako raz, po dvadsiatej piatej repríze predstavenia, bol zrazu v sále SND aktív. Jozef Budský vraj sedel na javisku obklopený tvorcami inscenácie a oficiálnymi kritikmi. „My sme sedeli v sále a hľadeli na nášho obdivovaného učiteľa herectva, ako sa mu počas rečí kritikov nervózne roztriasla noha, preložená jedna cez druhú. Bola to jeho zvyčajná poloha a keď mal nablízku popolník, zapaľoval si jednu cigaretu za druhou.“
Hru stiahli, lebo v dobe budovania socializmu boli vraj iné úlohy ako dojímať sa láskou. Sládkovič bol mimo socialistického realizmu. Študenti vraj zostali v nemom úžase a na Budského tvári sa objavil jemný úškľabok. Pokorili ho, ale herečka hovorí, že v jej duši zanechal Budský pečať hlbokého záujmu aj o inscenovanie poézie. No a, to musím dodať, tú zničujúcu akciu odštartovala recenzia vo vtedajšej Pravde. Ako vidno, božie mlyny melú a k udalosti sa vraciame už v celkom inej situácii.
Čítajte viac Bratislavské bábkové divadlo ocenili
Nečakaná ponuka
Pôvodne snívala Terézia Szabová-Kornošová o činohre, k tejto méte sa aj priblížila, no osud jej určil inú úlohu: povzniesť bábkoherectvo. Ako to bolo? Umiestenku po skončení štúdia herectva dostala mladá herečka do Krajového divadla v Žiline, kde aj začala hrať v činohre. Pôsobila tam v rokoch 1951 – 1954 a dojmy zo Žiliny mala dobré. V knihe spomína, že rovno z námestia viedla promenáda až k železničnej stanici: „Keď som zdvihla zrak, oproti nad mestom sa vypínala panoráma zalesnených kopcov, pripomínalo mi to kopec nad Hollywoodom, ale tu nebol žiaden nápis.“ Múzy tam však boli. Celkovo sa jej teda v Žiline páčilo, mala výborných kolegov, snívala o veľkých úlohách a snažila sa.
Foto: zo súkromného archívu Terézie Szabovej-Kornošove
Odrazu však prišla nečakaná ponuka – ako najmladšiu zo súboru ju požiadali, aby vypomohla v novozaloženom bábkovom divadle v Žiline. Tam sa stretla s Teodorom Zvarom, ktorý ju natrvalo získal pre bábkoherectvo. A v tomto momente sa začína ďalšia veľmi zaujímavá časť spomienok. Divadlo bolo zájazdové, cestovali po Slovensku, všeličo zažili, videli. Medzitým sa však vyskytla nová výzva – mladú bábkoherečku pozvali do tímu, ktorý budoval Štátne bábkové divadlo v Bratislave na jej dobre známej Dunajskej ulici. Už 1. apríla 1957 Terézia Szabová–Kornošová začala pracovať s riaditeľom nového divadla Jánom Ozábalom a výtvarníkom Bohdanom Slavíkom.
Bol to šťastný štart, lebo bábkové divadlo sa stalo v nasledujúcich rokoch avantgardnou scénou, okolo ktorej sa krútili tí najlepší autori, a to aj z Čiech. Na Dunajskej to vrelo a skvelé predstavenia boli pútavé pre deti i pre dospelých. Chceli ich vidieť aj v zahraničí! Najmä slávny Moment muzikál sa dočkal neobyčajného úspechu aj vo svete. V knihe sa dočítame o jeho vzniku, zákulisí, o všetkých zaujímavých podrobnostiach (napríklad ako ho formoval aj Milan Sládek).
Foto: archív Terézie Szabovej-Kornošovej
S bábkami po svete
Autorka podrobne opisuje tieto zlaté časy slovenského bábkarstva, keď precestovali svet a získali množstvo uznania. Je to trocha aj cestopis. Cudzie krajiny sú však videné tiež inak, cez optiku herca. Autorka si všíma kultúru, umenie a aj reakcie sveta na naše bábkové divadlo. Sympatické je, aká bola Terézia Szabová-Kornošová v každej krajine zvedavá na domácu tvorbu, ako si dokázala zohnať lístok na vychytené predstavenia a dychtivo si rozširovala si obzor. Musela si stále živiť emócie a teraz nimi napĺňa aj tento text. V jeden večer získala dokonca podpis od slávneho herca Jeana Maraisa na jeho predstavení, alebo sa dostala na vždy dlho dopredu vypredaného Hamleta v podaní Vladimíra Vysockého v avantgardnom moskovskom divadle Na Taganke. Vďaka tomu, že si poctivo písala denníky, nachádzame v knihe aj podrobnú reportáž o tomto svetoznámom predstavení.
Čítajte viac FOTO: Herci chcú zmeniť školské osnovy. Špičkové súbory z domu aj zo sveta sa predvedú v Banskej Bystrici
Terézia Szabová-Kornošová nikdy neoľutovala, že sa venovala bábkovému divadlu. Svoj herecký talent mohla rozvinúť naplno a ešte ho aj posunúť. Stala sa aj autorkou, písala scenáre, účinkovala v televízii a niektoré jej postavy (napríklad Filmuška z relácie Filmárik a Filmuška) poznal svojho času každý. Ju samotnú toto povolanie vyšľachtilo a dodalo jej tvorivé aj životné sily. Po prečítaní knihy Terézie Szabovej–Kornošovej Čaro bábky má čitateľ dobrý pocit z opätovného poznania, že poctivá práca znamená v živote človeka najviac. Terézia bola pôvabná, citová a odvážna. Nebola však upriamená na seba, obdiv nevyžadovala, skôr ho rozdávala. Z jej knihy cítiť zadosťučinenie, ktoré sa takýmto ľuďom dostáva – spokojnosť s prežitým životom.
