Projekt je veľmi sľubný a divák si iste bude chcieť pozrieť predstavenie v rôznych obsadeniach. Lákadlom je známy Zbor Židov, ktorý si každý rád vypočuje priamo zo scény a pozornosť priťahuje aj postava Abigail, ktorej party sú pre speváčky veľmi náročné až nebezpečné. V tejto inscenácii si domnelú Nabuccovu dcéru zaspievajú Jolana Fogašová a Maida Hundeling. V úlohe samotného babylonského kráľa Nabucca vystúpi Daniel Čapkovič v alternácii s Danielom Luisom de Vicente.
Slovenské národné divadlo uvádza jednu z najhranejších opier sveta od Giuseppe Verdiho.
Verdi záhradníkom
Operu Nabucco napísal Giuseppe Verdi ako 28-ročný. Prežíval vtedy v tragické obdobie – zomrela mu manželka, dcéra a syn. Navyše jeho prvé dve opery prepadli. Možno práve táto bolesť a prehry mladému skladateľovi pomohli skomponovať dielo, ktoré nielenže bolo prijaté s obdivom, ale stalo sa pokladom svetovej hudby. Premiéra opery Nabucco bola v roku 1842 v La Scale a spievala v nej sopranistka Giuseppina Strepponiová, ktorá sa neskôr stala Verdiho druhou manželkou.
Verdi napísal za život 28 opier a tie sa dodnes stále inscenujú, jeho diela majú až 400 nových premiér ročne v rôznych divadlách sveta. Na tlačovej konferencii pred premiérou Nabucca sa hovorilo aj o tom, prečo je Verdi taký milovaný skladateľ. V čom spočíva tajomstvo jeho triumfálneho úspechu? Okrem samotnej profesionálnej pripravenosti a talentu zohrali úlohu aj jeho osobné vlastnosti. Verdi bol veľmi milý, príťažlivý a skromný človek.

Hoci sa mu neskôr už veľmi dobre darilo, zostával pri zemi, a to doslova. Mal rád záhradníčenie a prácu s pôdou si vraj zapísal ako povolanie aj do pasu. Vytvaroval vraj jazero do podoby husľového kľúča, čo vyjadruje dvojjedinosť jeho záujmov. Možno aj vďaka tejto láske k prírode je v jeho hudbe toľko krásy a ľudskosti. Vďaka obyčajnému človečenstvu je jeho hudba nielen odborne vysoko hodnotená, ale aj všeobecne známa a obľúbená. Však Zbor Židov z Nabucca pozná asi každý gramotný človek a už len názov poslucháča slávnostne naladí a otvorí mu srdce.
Taliani Verdiho milujú, v období vzniku opery sa stal Zbor Židov symbolom túžby Talianov po slobode a nezávislosti. Keď Verdi v roku 1901 zomrel, jeho pohreb bol vraj najväčším zhromaždením ľudí v talianskej histórii. Spevácky zbor mal 900 členov, dirigoval ho Arturo Toscanini a zaspievali práve Zbor Židov z opery Nabucco (presne sa nazýva Leť, myšlienka, leť na zlatých krídlach).

Javisko sa zmení na púšť
V prípade takej úspešnej opery, ako je Nabucco, vyvstáva otázka, či je možné stále prichádzať s niečím novým pri ďalších naštudovaniach frekventovaného diela. Však niektorí tvorcovia inscenujú túto operu aj viac ráz počas svojho tvorivého života. Režisér bratislavskej inscenácie Tomáš Ondřej Pilař povedal, že je to vždy výzva a že opera Nabucco sa zakaždým rodí na javisku celkom nanovo. Táto v roku 2023 bude určite iná než v čase prvého uvedenia Nabucca v roku 1842. Javisková mágia funguje vždy inak a ponúkne celkom nové dielo.
Režisér Pilař, pre ktorého to bude už štvrtá verzia Nabucca v jeho kariére, sa vraj najviac teší zo samotných výkonov spevákov, ale aj z architektúry scény, ktorá sa plní v priebehu predstavenia pieskom a mení sa na púšť. V predstavení prekvapí divákov aj choreografia (Martin Šinták) a čarovný svetelný dizajn (Daniel Tesař). Svetlo tvorí divadlo, hovorí režisér, svetlo pomáha na javisku odohrať rituál duše. Ako vidno, pôjde o veľké emócie a veľkú estetiku. Libreto (Temistocle Solera) je napísané na pôdoryse biblických žalmov a skúma osudy tyranov v ľudských dejinách. Nabucco je sebavedomý vládca Babylonskej ríše, ktorý sa nakoniec pokorí a poskytne slobodu tým, ktorým chcel vládnuť.

Nabucco medzi politikmi
Na plagáte k opere Nabucco upúta barytonista Daniel Čapkovič, ktorý hrá Nabucca a má v tejto úlohe celkom nový naliehavý dramatický výraz. Hovorí, že tvorcovia tohto vizuálu ho chceli stvárniť ako tyrana, ktorý v oných chvíľach nebol rozumovo celkom fit. Nabucco totiž prichádza do chrámu veľmi sebavedomý a už tým ho znesväcuje. Vyhlási sa spupne za boha, no po blesku sa všetko mení. „Tvorcovia sa snažili, aby bolo vidieť, že v Nabuccovi prebieha prerod, že sa niečo deje,“ hovorí Daniel Čapkovič. „Mali s tým dosť roboty. Spomínam si, že fotenie bolo v júni, mal som pred premiérou v Štátnej opere v Prahe a kvôli tejto fotografii som cestoval stále hore-dolu. Cítim veľkú zodpovednosť, aby som dokázal stvárniť ten zlom aj na javisku. Pobavilo ma však, že plagát s mojou tvárou sa v predvolebnom období ocitol vedľa tvárí politikov. To bolo nezvyčajné, ale, našťastie, nemusel som súperiť.“
