Francúzska hra Slúžky od Jeana Geneta prekvapivo mieša poéziu so zločinom, absurdnú drámu s komédiou, aj minulosť s dneškom.
Poézia a zločin
Francúzska hra Slúžky od Jeana Geneta prekvapivo mieša poéziu so zločinom, absurdnú drámu s komédiou, aj minulosť s dneškom. Slúžky Claire (David Hartl) a Solange (Radomír Milić) sú sestry, ktoré žijú vo svojom uzavretom svete v dome svojej milosťpani (Štefan Kocán), ktorú obdivujú aj nenávidia zároveň. Keď je milosťpani preč, hrajú sa na ňu, skúšajú si jej šaty a šperky, aby aspoň na chvíľu patrili do toho „lepšieho sveta“ bohatých a úspešných, ktorý je im nedostupný.
„Sú to zakomplexované, chudobné, škaredé a neúspešné ženy, ktoré sa v živote nezmohli na viac, než pracovať ako slúžky pre Milostivú pani, úspešnú, slávnu a krásnu ženu, ktorá má všetko, po čom oni túžia a o čom celý svoj život snívajú. Analógiou je dnešný svet plný takýchto zakomplexovaných dievčat, ktoré vzhliadajú na sociálnych sieťach k celebritám,“ hovorí o novej hre režisérka Soňa Ferancová.
Foto: Bára Podola
Divák možno na ne nebude až taký prísny, aspoň do momentu, kým sa nedozvie o špinavosti, ktorú spáchali. Teda vlastne iba jedna z nich, ale to na veci nič nemení. Lebo to, čo sa ešte len chystajú urobiť, je oveľa ohavnejšie.
V obavách z prezradenia, frustrované svojím malým životom, sa zo strachu a poníženia zrodí zrada: slúžky naplánujú smrť svojej dobrodinky. Claire a Solange v strhujúcom podaní Davida Hartla a Radomíra Milića spolu zápasia aj tancujú, bavia sa aj sa navzájom trápia, snívajú aj sa jedna druhej cynicky vysmievajú. Sú spolu zrastené rovnakým osudom a vedia na navzájom najhlbšie zraniť. No zabiť svoju pani? To už je silná káva, nie pre slabšie povahy. Ak príjmete ich hru, vtiahne vás a užijete si aj chvíle napätia, keď takmer do poslednej chvíle nie je jasné, ako to nakoniec dopadne.
Čítajte viac Recenzia: Oľga Belešová na Vyučovaní Dony Margarity drží divákov pod krkom
Básnik vo väzení
Hra Slúžky nie je nová, vznikla v roku 1947 a aj na Slovensku ju už hrali viaceré divadlá. V mužskom obsadení, hoci to bolo želanie autora, ju u nás prvý raz uvádza Divadlo bez masky. Ak vám aj nepôjde do hlavy, prečo v tejto hre hrajú ženské postavy herci, netreba to riešiť. David Hartl a Radomir Milić divákov presvedčia, že keď sú slúžkami muži, sekne im to. Šarmantnou Milostivou paňou je operný spevák Štefan Kocán, pre ktorého sú Slúžky vydarený činoherný debut. Hosťoval v najväčších operných domoch v Európe a desať rokov mal angažmán v Metropolitnej opere v New Yorku, v tejto hre využije aj svoje spevácke nadanie.
Foto: Bára Podola
Hra Slúžky je pevne previazaná jednoaktovka, ako ju predstavujú jej tvorcovia, s prvkami komediálnej teatrálnosti. Jej autor, francúzsky dramatik Jean Genet, mal vďaka svojmu búrlivému životu blízko k absurdite, pretože ten najskutočnejší život často vyzerá celkom bizarne. Rovnako zvláštne je uňho aj spojenie bizarného sveta s poéziou, dokonca zločinu s poéziou.
Genet často zobrazoval tému vyčleňovania, zápasy a túžby rebelujúcich ľudí vytláčaných na okraj
Genet často zobrazoval tému vyčleňovania, zápasy a túžby rebelujúcich ľudí vytláčaných na okraj, zlodejov, homosexuálov a prostitútky. Čerpal z osobných skúseností, živil sa ako zlodej a v polepšovniach a väzniciach strávil nemálo času. Lenže keď sa do väzenia dostane zlodej s dušou básnika, pretaví život do hodnotných básní a divadelných hier. Aj pri písaní tejto hry sa Genet inšpiroval skutočným príbehom.
Genet provokoval svojimi témami aj ich spracovaním, narážal na cenzúru, no jeho literárny talent si získal obdiv aj Jeana-Paula Sartra a Jeana Cocteaua. Stal sa uznávaným tvorcom absurdnej drámy s temnými a erotickými motívmi. Vybral si štylizáciu s dávkou poézie, ktorou chcel demaskovať realitu. Divadlo bez masky je nové, má za sebou ešte len tri premiéry v bratislavskom V-klube, no za hru Vyučovanie Dony Margarity s Oľgou Belešovou si už vyslúžilo cenu Zlatý gunár na tohtoročných Kremnických gagoch. Mladé divadlo dokáže k sebe pritiahnuť vynikajúcich tvorcov – od hercov, cez režisérov až po scénografov či kostýmových výtvarníkov a nesklamalo ani do tretice. Zatiaľ zostáva verné nádychu absurdity, no ukazuje, že má veľa tvárí.
Čítajte viac Akú tvár má Divadlo bez masky?
Režisérkou Slúžok je skúsená Soňa Ferancová, ktorá spolupracovala s viacerými divadlami vrátane Slovenského národného a získala viaceré nominácie na prestížne divadelné ceny v Česku aj na Slovensku. Autorom scény je scénický a kostýmový výtvarník Martin Kotúček, ocenený cenou DOSky za hru Fanny a Alexander. Kostýmy vytvorila Simona Vachálková, ktorá študovala u Milana Čorbu a Jozefa Cillera a vytvorila stovky kostýmov pre mnohé slovenské divadlá. V tejto činohernej inscenácii je dôležitý aj štylizovaný pohyb, pohybovú spoluprácu režisérka zverila Renate Ptačin, ktorá vytvorila viacero tanečno-divadelných predstavení.
