Rozhodnutie, že sa Katrin vydá cestou herectva, prišlo veľmi spontánne. „Vyrastala som v rodine muzikantov, všetci mali k hudbe blízko. V umení som teda žila odmalička,“ vysvetľuje. Keďže jej otec aj brat sú klaviristi, očakávalo sa to aj od nej. Nebolo jej to však veľmi blízke. „Veľmi ma bavilo spievať, tancovať, robiť všelijaké scénky… Z toho mi vyšlo herectvo. Takže som to skúsila a myslím si, že sa to oplatilo.“
Zatiaľ čo jej otec bol rád, že sa aj naďalej drží umenia, mama bola skeptickejšia. „Uvedomovala si, že herectvo je fyzicky, psychicky aj časovo náročná práca. Vždy som však bola vychovávaná tak, nech robím rozhodnutia podľa seba, a nech nikdy nič neľutujem, takže mi nechali voľnú ruku, a ja som za to vďačná.“
A veru že sa im to vyplatilo. V súčasnosti sú na svoju dcéru hrdí. „Všetko, čo robím, robím najmä pre seba, no aj pre nich, pretože je pre mňa dôležité vedieť, že sú na mňa doma hrdí,“ hovorí Katrin s úsmevom.
Foto: Archív Katrin Virágovej
F. A. N. T. O. M. A. S.
Prvú hereckú skúsenosť zažila Katrin už ako 8-ročná, keď si zahrala vo filme Kto je ďalší režiséra Mira Drobného. „Dostala som tam maličkú úlohu, kde som sa mala rozplakať. Podarilo sa mi to, a všetkých fascinovalo, že sa také maličké dievčatko dokáže na povel rozplakať. Tam som zistila, že ma to k herectvu skutočne ťahá,“ hovorí Katrin.
Následne išla študovať na konzervatórium, kam chodil aj zvyšok jej rodiny. „Počas štúdia som sa v herectve skutočne našla,“ prízvukuje. Jej prvou väčšou hereckou skúsenosťou sa stala inscenácia Sused, ktorého nechcem. Tá sa dodnes hrá v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH).
Na hre pracovala spolu so svojimi spolužiakmi a pedagógmi Jurajom Hrčkom a Erikom Peťovským, ktorí ju režírovali. „Tam som sa dostala bližšie k divadelnému herectvu a zistila som, že svet na javisku je niečo úplne iné ako herectvo pred kamerou. Bola to skúsenosť, ktorá ma najviac odpichla.“
Čítajte viac Fantomas bude bojovať proti hoaxom. Na divadelnom javisku
Ďalšou divadelnou hrou, v ktorej si Katrin zahrala, bol F. A. N. T. O. M. A. S. Na tejto inscenácii sa spolu so svojimi kolegami Annamáriou Janekovou, Jakubom Švecom a Adamom Kubalom podieľala aj autorsky. „F. A. N. T. O. M. A. S. bol pre mňa náročnejší, pretože som mala voľnú ruku v písaní a väčší priestor, keďže sme len štyria.“
Katrin mala spísať príbeh, ktorý ju najviac poznačil. V jej prípade to bolo šikanovanie. „Veľakrát som sa rozprávala s režisérkou Valeriou Schulczovou a s dramaturgičkou Terezou Hladkou, pretože som v sebe mala akýsi blok. Napísala som veľmi veľa monológov, ale ony po mne chceli, aby som sa ešte viac otvorila. Dokázala som im to síce všetko povedať, ale spísať som to nevedela. Problémom pre mňa bolo najmä hovoriť o tom pred takým veľkým počtom divákov,“ priznáva Katrin.
Foto: Ľuboš Kotlár
Keďže však kreatívny tím dokázal mladým hercom vytvoriť počas skúšobného obdobia bezpečný priestor, podarilo sa Katrin jej blok prekonať. „Nakoniec som zistila, že tam nie je nič, čo by ma držalo späť. Mala som pocit, že im môžem všetko povedať, a že im to aj chcem povedať. Na začiatku to síce bolo ťažké, ale nakoniec sa mi podarilo dať zo seba niečo von, a myslím si, že je to super.“
Vďaka tomuto procesu sa jej podarilo prekonať traumu zo šikanovania, ktorá v nej pretrvávala. „Často som sa počas skúšok rozplakala. Keď som rozprávala text, vrátili sa mi spomienky, prišiel pocit úzkosti a vyšli zo mňa slzy. Postupom času som s tým bola viac v pohode a uvedomila som si, že ak by sa mi to nestalo, neposunulo by ma to vpred, a nebola by som tým človekom, ktorým som dnes,“ vysvetľuje Katrin.
Čítajte viac Herečka Annamária Janeková: Aj nepríjemné veci musíme hovoriť nahlas
Angažované umenie
Napriek tomu, že ju poznáme najmä v úlohe herečky, plánuje Katrin štúdium réžie a scenáristiky. Veľmi rada sa totiž venuje písaniu. „Odmalička ma to ťahalo k herectvu, ale aj k scenáristike. Napísala som množstvo príbehov, ktoré som rada čítala rodičom, bavilo ma to. Chcem v tom preto pokračovať,“ vysvetľuje.
Katrin je perfekcionistka a pri svojich textoch nikdy nemá pocit, že sú bezchybné. „Aj keď mi niekto povedal, že je to super, nemala som v sebe pocit, že to chcem svetu ukázať. Nikdy som nemala ambíciu posunúť to do sveta, ale nehovorím, že to nikdy nespravím. Určite napíšem niečo, čo raz bude hodné toho, aby som to ukázala svetu.“ Zatiaľ čo po hereckej stránke by sa chcela viac venovať divadlu, písať chce skôr filmy.
„Určite chcem, aby umenie, ktoré budem tvoriť, bolo angažované. Neviem si to ani inak predstaviť,“ hovorí Katrin. Vo svojich textoch by sa aj naďalej chcela venovať témam šikanovania a rasizmu, s ktorými sa sama stretáva takmer denne. Chce sa zaoberať aj témami, na ktoré bude mať svoj názor a pri ktorých bude mať jej slovo istú váhu.
Čítajte viac Vitráž DPOH pobúrila politikov i časť verejnosti. Romana Tabák už kontaktovala Maticu slovenskú
Katrininej pozornosti neušla situácia súvisiaca s novou mediálnou kampaňou DPOH, ktorá rozdelila verejnosť. „Neverila som, že sa niečo také môže diať v dnešnej dobe, no nakoniec som si povedala, že bohužiaľ, to je Slovensko. Nehovorím, že sa to deje len u nás, ale stretávame sa tu s tým každý jeden deň a je mi to neskutočne ľúto.“ Podľa Katrin je zbytočné sa nad tým pozastavovať. „Nemyslím si, že sa to niekedy vyrieši. Môžem nad tým len krútiť hlavou a veriť tomu, čo mám ja sama v srdci.“
Okrem herectva a písania sa venuje aj dabingu. „Keď mi prišla prvá ponuka, bola som z nej zaskočená. Prišla som na kasting a nevedela som, kam sa skôr pozerať, či na text, alebo na televíziu. Netušila som, čo mám robiť. (smiech) Myslela som si, že z toho nič nebude, no nakoniec som dostala hlavnú úlohu. To ma posunulo k ďalším projektom, ktoré teraz robím. Dabing mi prirástol k srdcu, je to pre mňa ďalší domov.“ Katrin dabovala napríklad protagonistku rozprávky Keď sa červenám Meilin Lee či mladú superhrdinku Kamalu Khanovú v novom filme Marvels.
Zdá sa, že je toho veľa, no Katrin má ambíciu ďalej sa venovať herectvu, dabingu aj písaniu. „Myslím si, že sa mi to podarí skĺbiť, aj keď to bude náročnejšie. Všetci moji kolegovia, ktorí sa venujú viacerým veciam, to zvládajú. Umenie je vec, ktorú keď si niekto vyberie, tak neľutuje, pretože ho to napĺňa. Tak to cítim aj ja,“ hovorí.
Foto: Archív Katrin Virágovej
Skúsenosti s rasizmom
Čo sa týka rasizmu, umelecký svet je podľa nej v tomto smere celkom otvorený. Napriek tomu má aj negatívne skúsenosti. „V dabingu som sa párkrát stretla s rasizmom. Nie som si celkom istá, či to bol len sarkazmus, alebo to ten človek myslel vážne. Niekedy aj také niečo zamrzí. Som s tým ale natoľko vysporiadaná, že to viem hodiť za hlavu.“ Katrin dopĺňa, že sa nebojí otvorene hovoriť o tom, kým je.
So stereotypmi ohľadom toho, že je Rómka, sa pri obsadzovaní zatiaľ nestretla. „Vypočula som si však už niekoľko príbehov a zážitkov od kolegýň, ktoré sú tiež Rómky, a stretli sa s tým priamo na pľaci. To ma veľmi zarazilo, pretože si nemyslím, že človek, ktorý je umeniu otvorený a miluje ho, v sebe dokáže mať nenávisť voči komukoľvek, nech je akýkoľvek. Neviem to pochopiť, ale ľudia sú všelijakí.“
Do inscenácie F. A. N. T. O. M. A. S. ju Valeria Schulczová obsadila, pretože poznala jej príbeh a chcela otvoriť tému šikanovania založeného na rasizme. „V seriáli Pán profesor však moja postava vôbec nie je s týmto etnikom spájaná, nie je Rómka. Veľa ľudí mi povedalo, že si to o mne ani nemysleli. Nie je to vždy samozrejmé, že obsadia niekoho do úlohy Róma len preto, že je Róm,“ vysvetľuje herečka.
Foto: Archív Katrin Virágovej
Najbližšie bude Katrin účinkovať v novej inscenácii DPOH s názvom Pozsony Dance Club, ktorá bude mať premiéru 3. decembra. V súčasnosti sa hra ešte skúša, Katrin preto nemôže veľa prezradiť. „Veľmi sa na to teším, ide o zaujímavú inscenáciu. Bude sa tam preplietať česko-slovenská a rakúsko-uhorská história so súčasnosťou. Diváci sa určite majú na čo tešiť.“
Ako naznačuje názov, v inscenácii sa bude aj tancovať a spievať. „Je toho veľa, ale teším sa na to, pretože je to moja prvá veľká skúsenosť, kde sú všetky tieto elementy pokope. Je to časovo náročné, keďže ešte stále aj študujem. Keď mám voľné dni, trávim ich od rána do večera v divadle. Ale ako som povedala, umenie ma napĺňa, takže mi to vôbec neprekáža.“
