Príbeh Agathy, ktorú upálili v Prešporku, ožíva na divadelnom javisku.
Oči a srdce dokorán
Hlavná hrdinka je pre svoje progresívne zmýšľanie na okraji spoločnosti. Čelí ohováraniu a posmeškom. Jej osud upozorňuje na to, kam až môžu viesť nepravdivé obvinenia založené na strachu z neznámeho,“ hovorí dramaturgička inscenácie Markéta Bocková.
Režisér Jakub Matejčík chcel tému čarodejníc spracovať už dávno, v divadle ho vždy fascinovali nadprirodzené bytosti a zároveň ho zaujíma téma inkvizície. Preto začal hľadať slovenský historický kontext upaľovania bosoriek a narazil na príbeh Agathy Toott Borlobaschin a jej nemecký zápis z vypočúvania. „Pri tvorbe inscenácie sme vychádzali zo súdneho spisu a z literárnej predlohy Denisy Fulmekovej, chcel som spojiť jej poetický svet, ktorý vykreslila v Agáte s dokumentárnym, surovým materiálom zo súdneho spisu. Osobne ma najviac baví ako smutno-smiešne vykresľuje zmýšľanie ľudí – vôbec nemáte pocit, že čítate príbeh z roku 1602, ale že počúvate príhody vašej starej mamy, ktorej suseda sa urazila, že ju nepozvali na svadbu… A zároveň sú tam naznačené témy ako interrupcia, mizogýnia, homofóbia, ktoré sú na Slovensku stále dosť kontroverzné,“ približuje Jakub Matejčík.
Čítajte viac Honba na čarodejnice vzbĺkne ako vatra
Podľa mladých tvorcov z divadla Šerosvit sú práve netolerancia a xenofóbia aktuálnymi témami aj v súčasnosti. „Spoločnosť sa v tomto smere nikam neposunula – síce už neupaľujeme ľudí s iným ako všeobecne akceptovaným názorom, ale stále sa cyklíme vo vlastných stereotypoch a bojíme sa prijať nové – pokrokové myšlienky, respektíve ľudí s nimi, “ myslí si Jakub Matejčík. Inscenáciou Agatha sa okrem iného pýtajú, do akej miery si dokážeme uvedomiť silu slova.
Foto: Marek Bellay
Pre predstaviteľku Agathy Barboru Mokošovú je Agatha Tott Borlobaschin veľmi zaujímavá žena – na jednej strane obyčajná, pracovitá, ešte aj so zlou povesťou, a na druhej strane má v sebe niečo tajomné ako lesná víla, nesie v sebe čosi „žhavé“. „Je veľmi citlivá, empatická, a dokáže vycítiť a vnímať veci, nad ktorými sa iní ani nepozastavia. To je veľmi výnimočné, a aj na malú výnimočnosť sa často dopláca, pretože tá výnimočnosť býva citlivým zraniteľným miestom,“ hovorí o svojej postave. V čom bola podľa nej Agatha iná? „Milovala to, pred čím sa iní skrývali. Nebála sa byť v spojení s prírodou, vedela sa tešiť z kvapiek rosy, zo vzťahov so zvieratami a prostredníctvom všetkého, čo rástlo naokolo, vedela prinášať radosť a útechu od problémov, na ktoré bolo v roku 1600 ťažko nájsť odpoveď. No nekonala nikdy nič zakázané, mala iba dokorán otvorené oči aj srdce.“
Čítajte viac Príbeh prvej prešporskej bosorky je stále aktuálny
Hrať Agathu je drina
Príbeh Agathy Toott Borlobaschin priťahuje jej tragickým osudom, bola skutočnou historickou postavou a upálili ju v terajšom hlavnom meste Slovenska. V podaní divadla Šerosvit je to strhujúca dráma, ktorá divákov prenesie do čias minulých na to, aby sme vzápätí zistili, že vôbec nie sú až také vzdialené. Na javisku ožívajú autentické postavy, ktorým rozumieme – sú plné emócií, strachu, žiarlivosti, chamtivosti, urazenej márnomyseľnosti, pokory aj spupnosti, nehy aj vášne.
Foto: Martin Bednár
Agatha pre jej predstaviteľku ponúka celú paletu hereckých polôh. „Každý divadelný obraz je nabitý emóciami a zvratmi. Stále sa niečo deje. Nevydýchnem si ani na chvíľku. Počas inscenovania som upustila od mnohých mojich zásad, pred rokom by som si sama seba nevedela v niektorých obrazoch ani predstaviť. Ale Agatha má podľa mňa skvelú divadelnú koncepciu, a ja vidím, že aj pre mňa nekomfortné scény sú veľmi premyslené a majú presne ten šmrnc, ktorý Agatha má mať. Hrať Agathu je drina, pri náročných scénach na mňa dávajú pozor skvelí hereckí kolegovia, ale verím, že to stojí za to,“ dodáva Barbora Mokošová. V podaní mladého kolektívu, kde ďalšie úlohy stvárnili Jana Holková, Adela Dukátová, Ivana Lechmanová, Dávid Selecký, Adam Hilek, Ondrej Gajdoš a Jerguš Horváth, je hra dynamická, dokonca s interaktívnymi prvkami a minimalistickou, no nápaditou scénou aj kostýmami (Zuzana Slivková, Jakub Matejčík), osloví najmä mladšie publikum. Strednú generáciu poteší, že mladí sú zvedaví a pýtajú sa: na čo Agatha vlastne doplatila?
„To je otázka, na ktorú nemám jasnú odpoveď. Bola to spleť mnohých okolností. Odmalička mala zlú povesť, z ktorej sa ťažko aj dnes len tak vymaniť. Doplatila na úprimnosť, na svoju krehkosť, na zakázanú lásku a hlavne na dôveru. Dôvera v najbližšie okolie, dôvera v spravodlivosť či dôvera v spoločenský systém. Každého z nás vie zlomiť to, keď stratíme dôveru a ostaneme sami,“ uzatvára herecká predstaviteľka prvej prešporskej čarodejnice. Otvára tak aj problém dnešnej mladej generácie. Inscenáciu Agatha uvádza bratislavské divadlo Šerosvit v divadle Ticho a spol. na Školskej ulici.
