Súťaž bola mimoriadne bohatá na témy i spracovanie a navyše vyhrali filmy, ktoré si to zaslúžili. Akoby festival začal písať novú históriu. Príčin môže byť niekoľko, prvou a azda najpravdepodobnejšou je fakt, že pandémia zabrzdila na dobrú chvíľu vznik filmov a teraz sa „vysypalo vrece“. No vedenie festivalu si tentoraz skutočne dalo mimoriadnu námahu pri výbere a úspech sa dostavil.
Ako sa slušný človek dostane na šikmú plochu
Blažine lekcie Stephana Komandareva boli nesporným víťazom. Aj keby bola porota úplne zaujatá, tak by musela dostať Cenu za ženský herecký výkon aspoň Eli Skorčeva. Zrelšia a prepracovanejšia herecká kreácia v tejto kategórii nebola. Prečo 70-ročná učiteľka, ktorá celý život strážila len čistotu bulharčiny, každého opravovala, keď použil nesprávne slovo, zaujala na celej čiare? Film na jej príbehu zmapoval všetky neduhy súčasnej spoločnosti, a to nenápadne a bez poučovania.
Blaža nechce nič, len mať krásny pomník pre nedávno zosnulého manžela i pre seba. Gauneri ju oberú o peniaze, žena pochopí, v akom svete žije a rozhodne sa získať ich späť pomocou tých grázlov, ktorí ju okradli. Dá sa na cestu zločinu – zámerne, plánovane. Dokonca neváha nechať v nezávideniahodnej situácii jedinú osobu, ktorá ju mala rada a vážila si ju – žiačku, ktorú doučovala bulharčinu.
No po tejto katastrofe už možno ani pre Blažu život nemá zmysel. Zrejme už nechce takto žiť, v takej krajine a spoločnosti. Záver je otvorený, môžete hádať… V ostrom kontraste je individuálna zodpovednosť so spoločenskými normami. Film má viac plánov, vždy sa dá postupne odkryť niečo opomenuté, nejaký inotaj.
Môžete Blažu celkom zavrhnúť ako bezcharakternú osobu, môžete ju ľutovať, chceli by ste jej pomôcť, našepkať, čo by mala urobiť – je toho veľa, čo by divák chcel a nemôže. A práve v tej bezmocnosti je sila výpovede tohto nevšedného diela.
Ešte väčšiu beznádej prezentovali Prázdne siete Behrooza Karamizadeho (Zvláštna cena poroty). Snímka plná znepríjemňujúcich komplikácii v živote neponúka pre mladých ľudí iné východisko len útek. Príbeh chudobného chlapca a dievčaťa z dobre situovanej rodiny je plný dogiem, noriem, príkazov, zákazov i nezmyselných zvykov. No a, samozrejme, korupcie, nelegálnych ziskov a zločinov. Keď slušný mladý chlapec zistí, že si nepomôže, nemá inú možnosť, len zutekať.
Čítajte viac Film o Dubčekovi neohúri, prináša však veľa zaujímavého
Valcovala veselá Hypóza
Hypnózu Ernsta De Geera si všimli aj neštatutárne poroty, tej hlavnej sa zapáčil herecký výkon Herberta Nordruma. No nielen herecký výkon v tejto satire je brilantný, ale aj plastický obraz dnešnej spoločnosti, ktorá má ďaleko od dokonalosti. Dvaja mladí ľudia, partneri tak v živote, ako aj v práci, sa pokúšajú zarobiť tiež nie najčistejším spôsobom. Nikoho tým vážne neohrozujú, ale hra nie je fér.
Ona sa dá nahovoriť na hypnózu, po ktorej akosi precitne, začne sa meniť – presnejšie, ostáva sama sebou. A keď zistí, že to, čo robí, nie je správne, chce to dať svojmu partnerovi jasne najavo. To by však ohrozilo ich spoločný obchod. To on nemôže dopustiť, dá jej tajne uspávacie prášky, aby prednášku, ktorú chce celú nabúrať, prespala. No zobudí sa a pohroma je na svete. Ostanú síce bez peňazí, ale spolu. Milý film, plný humorných situácii a vtipne odpozorovaný zo života.
Čítajte viac Gladiátora Russella Crowea očarili Karlove Vary, aj keď pivo nepije a radšej má gin
Ako sa žije vo Fremonte
Keď sa mladej Afganke, ktorá robila prekladateľku pre americkú armádu, podarí utiecť pred pomstou Talibanu jedným z posledných lietadiel do Ameriky, usadí sa vo Fremonte. Zamestná sa u Číňana, ktorý vyrába koláčiky šťastia. Keď stará „poetka“, pisateľka textov do koláčikov, zomrie, dostane jej miesto. Patrón si myslí, že má dostatok skúseností a robotu hravo zvládne. Aj zvládne, len je tŕňom v oku jeho ženy. Jednoducho ju nemá rada.
Mladá žena však má ešte jeden problém – trpí nespavosťou. Svojrázny psychoterapeut sa jej snaží pomôcť, ale výsledok sa nedostaví. Nakoniec o jej osude rozhodne zlomyseľnosť šéfovej, ktorá ju pošle naschvál niekam, aby ju poriadne naštvala. A tak vyrieši možno celý jej problém.
To, čo ženu kvári, nie sú ani tak hrôzy prežité v Afganistane, ale samota. A tá sa možno vytratí z jej života. Zaujímavé v tomto milom filme je fakt, že Američania nemajú problémy s prijatím iných národov a národností – je im to jedno. To, čo majú všetci spoločné, je hľadanie príbuznej duše, lebo medziľudská komunikácia viazne. Za réžiu filmu Fremont získal režisér Babak Jalali Cenu za réžiu.
Čítajte viac Film o režisérovi Eduardovi Grečnerovi má premiéru v Karlových Varoch
Šokujáca explózia, filmári a covid
Bejrútom v roku 2020 otriasol výbuch a zničil takmer celé mesto. V prístave bol totiž uskladnený nelegálny tovar a skorumpovaná libanonská vláda z toho profitovala. Následky boli katastrofálne. Aby toho nebolo málo, prepukla pandémia. No ani to neodradilo filmárov od nakrúcania filmu. Herci cestujú hore-dole, to, čo im predtým trvalo necelú hodinu, komplikovane zvládnu, ak majú šťastie, za deň a viac.
Láska k filmu je tak silná, že im ani pre ten najmenší záber neprekáža precestovať celé dni. Snímka Cyrila Ariho Tanec na okraji sopky si odniesla Zvláštne uznanie za nesmierne smutný, ale predsa len optimistický pohľad na takmer celkom zdecimovanú krajinu i generáciu. Čo dokážu urobiť s jednou ani nie tak dávno kvitnúcou krajinou a nádherným mestom skorumpovaní politici, hlúpe rozhodnutia a bezohľadnosť, je naozaj tristné.
Na čo teda tohtoročná súťaž upozornila? Predovšetkým na to, že keď sa realizácie rôznych problémov sveta zmocnia kvalifikovaní a erudovaní tvorcovia, nenakrúcajú na efekt, problematiku dôkladne poznajú, ide im tak o pravdivosť výrazu, ako aj osobnú angažovanosť v problematike, úspech sa dostaví. Sila filmu je v úprimnosti výpovede, a tá v súťaži dominovala.
