„Má pohlavie, ale nie konkrétny rod. Postavy, ktoré hrá, milujú moc a nosia nohavice. Jej mužnosť oslovuje ženy a jej sexualita mužov,“ uviedol britský divadelný kritik Kenneth Tynan na margo herečky, ktorá sa presadila aj za oceánom.
Marlene Dietrichová, pôvodným menom Marie Magdalene Dietrich, sa narodila 27. decembra 1901 v Berlíne – Schönebergu do dobre situovanej rodiny policajného dôstojníka, ktorý zomrel keď bola ešte dieťa.
Čítajte viac Slávneho herca dohnali nacisti k samovražde
Marlene navštevovala súkromné hodiny angličtiny i francúzštiny a učila sa hrať na husliach. Na profesionálnu dráhu koncertnej umelkyne sa pripravovala na hudobnej škole vo Weimare. Vážnu hudbu však vymenila za kabaretné spevácke vystúpenia a uplatnenie hľadala aj v herectve či v modelingu.
V roku 1921 sa zapísala do divadelnej školy významného nemeckého režiséra Maxa Reinhardta a stala sa súčasťou jeho divadelnej spoločnosti. V roku 1923 upútala pozornosť asistenta réžie Rudolfa Siebera, ktorý jej ponúkol menšie filmové úlohy a o rok na to aj manželstvo.
Napriek tomu, že sa dvojica oficiálne nerozviedla, od roku 1929 žili oddelene. Veľká herecká príležitosť pre Dietrichovú prišla s úlohou pôvabnej kabaretnej tanečnice Loly v jednom z prvých zvukových filmov Modrý anjel (Der blaue Engel, 1930).
Režisér Josef von Sternberg nakrútil snímku o starnúcom profesorovi, ktorý podľahne zhubnej vášni k umelkyni na motívy románu Heinricha Manna Profesor Nečin. Dietrichová po svojom hereckom úspechu odcestovala so Sternbergom do Ameriky, kde uzatvorili zmluvu so spoločnosťou Paramount Pictures.
Režisér a herečka spolupracovali aj na ďalších filmoch. Medzi ne patrí romantická dráma s názvom Marocco (Maroko, 1930). Ako speváčka v nočnom klube po boku Garyho Coopera si za svoj výkon vyslúžila nomináciu na Oscara.
Luxusnú kurtizánu stvárnila v dráme Šanghajský expres (Shanghai Express, 1932), útrapy ľudí počas hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia zachytil Sterneberg v snímke Plavovlasá Venuša (Blonde Venus, 1932) s Dietrichovou v titulnej úlohe.
Ruskú vládkyňu Katarínu II. si zahrala v historickom filme The Scarlet Empress (Červená cárovná, 1934) a o rok na to účinkovala v dráme, ktorá je v českom preklade známa ako Žena a tatrman (The Devil Is a Woman, 1935).
Filmový tvorca nemeckého pôvodu Ernst Lubitsch jej ponúkol úlohu v melodráme Anjel (Angel, 1937). V komediálnom žánri sa predstavila vo filme Pokušenie (Desire, 1936) či vo westernovej komédií Vzbura žien (Destry Rides Again, 1939).
Napriek tomu, že samotný Adolf Hitler požiadal hollywoodsku hviezdu, ktorá v roku 1937 získala americké občianstvo, aby sa vrátila do Nemecka, Dietrichová ponuku odmietla. V jednom z rozhovorov vodcu Tretej ríše dokonca označila za idiota.
Snímky, kde hrala, preto v jej rodnej krajine na istý čas zakázali. V období druhej svetovej vojny vystupovala pre amerických vojakov v Európe a Afrike.
Čítajte viac Božská Marlene
V povojnových rokoch pôsobila ako kabaretná speváčka po celom svete. Veľký úspech zaznamenali jej vystúpenia v Las Vegas. Taktiež si zahrala vo filmoch ako napríklad Zahraničná aféra (A Foreign Affair, 1948), extravagantnú divadelnú hviezdu zosobnila v snímke Alfreda Hitchcocka Hrôza na javisku (Stage Fright, 1950) a k jej známejším filmom patrí aj Príbeh z Monte Carla (The Monte Carlo Story, 1956).
Oscarový režisér Billy Wilder ju v roku 1957 obsadil do kriminálneho trileru, ktorý vznikol podľa predlohy Agathy Christie s názvom Svedok obžaloby (Witness for the Prosecution). Za výkon chladnej a odmeranej pani Voleovej ju nominovali na Zlatý glóbus.
Diváci ju mohli vidieť aj v krimifilme Dotyk zla (Touch of Evil, 1958) či v oscarovej historickej dráme režiséra Stanleyho Kramera Norimberský proces (Judgment at Nuremberg, 1961).
Po boku hudobníka Davida Bowieho si barónku von Semeringovú zahrala v nemeckej dráme Krásny gigolo, úbohý gigolo (Just a Gigolo, 1978).
Koniec vo svete šoubiznisu pre ňu znamenala zlomenina nohy, ktorú utrpela v roku 1979. Posledné roky života strávila pripútaná na lôžko. Zomrela 6. mája 1992 v Paríži vo veku 90 rokov.
