Film je reflexiou bolestných udalostí, ktoré vyústili do súčasnej tragickej situácie v Ukrajine a vidieť ho možno on-line na platforme Dafilms. Pripomeňme, že Vitalij Manskij len nedávno zaujal snímkou nazvanou Gorbačov. Raj, ktorá bola nedávno v našich kinách.
Chceli budúcnosť bez vojny
Vo filme Príbuzní sa rozprávanie začína po majdanskom povstaní proti vláde prezidenta Janukovyča v roku 2014 režisérovým vysvetlením vlastného pôvodu. Narodil sa na Ukrajine, študoval v Moskve a stal sa ruským občanom, jednoducho preto, že v čase rozpadu ZSSR žil v ruskej metropole. Počas nakrúcania filmu Príbuzní režisér Rusko pre intervencie na Ukrajine opustil a presťahoval sa do Lotyšska.
Manského mozaika názorov na rok, ktorý on považuje za najťažší rok v novodobej ukrajinskej histórii, ukazuje pluralitu prežívania zložitej situácie a názorovú roztrúsenosť v myslení obyvateľov Ukrajiny.
Dvadsať rokov žijú ľudia na území Ukrajiny, kde pre zásahy Ruska stále nemožno dosiahnuť slobodu. Je im znemožňované svojbytne rozhodovať o svojej budúcnosti a budovať suverénny európsky štát. Iní žijú v domnienke, že práve Rusko sa o nich stará. Túto ideológiu si osvojujú v dotyku s chudobou a so šírením strachu vo vojnovom Donbase. Putin tu roky rozdúchava zúfalstvo a zneužíva dôveru ľudí vyčerpaných jeho vojnovým konfliktom.
Respondentov vyberá filmár priamo zo svojej rodiny, aby naprieč krajinou (Ľvov, Sevastopol/Krym či nebezpečný Donbas) mapoval ich reflexiu zlomových udalostí v rokoch 2014 a 2015. Ich rozhovory dopĺňa nepretržite zapnutý televízor s hlavnými ukrajinskými i ruskými spravodajskými programami. Manského film predznamenal dnešné udalosti. Je komplexnou štúdiou prostredia, kde snahy o samostatnú Ukrajinu vyznávajúcu hodnoty Európskej únie marí ruská propaganda a vojenské šikanovanie. Rozdeľujú nielen politikov, ale aj rodiny a príbuzných.
Čítajte viac Febiofest pripravil špeciálnu sekciu venovanú Ukrajine
"Nejestvujú tu ľudia čistej krvi.” Filmárova príbuzná takto zdôrazňuje fakt, že Ukrajinci sú multikultúrni. Korene majú premiešané s inými národnosťami, najmä s poľskou, rakúskou a ruskou. Ostatne, ako ktorýkoľvek iný národ. Napríklad vo Ľvove, odkiaľ režisér pochádza a svoju rodinu tu počas nakrúcania navštevuje, je história mesta ovplyvnená predovšetkým rakúskou, litovskou a poľskou kultúrou. "Mesto malo lietajúce dvere,” vysvetľuje otvorenosť tohto územia jeho teta a dodáva, že vo Ľvove žil mix ľudí, ktorých spájala túžba po stabilnom slobodnom živote. Ten im zmaril príchod Rusov. Sama hovorí, ako väčšina Manského rodiny, po rusky. "Prečo by sme mali žiť s Rusmi? Nechajme ich žiť vo svojej krajine, tak ako sami chcú. A nás nech nechajú žiť po našom. V našej krajine,” myslí si.
Zoznámiť sa s vojnou na internete
Generácia Ukrajincov narodených do ZSSR chtiac-nechtiac odovzdáva vo vyhrotenom vojnovom konflikte štafetu generácii mileniálov. Staré matky a matky bojujú prosbou o mier a úpenlivou túžbou po konci nepokojov v Donbase, kde sa v čase vzniku filmu radikalizuje obyvateľstvo a silnejú proruské separatistické skupiny. Mladá generácia sa zoznamuje s vojnou aj napriek modlitbám jej rodičov a nádeji, že ich rodinu vojna obíde.
Čítajte viac Sean Penn nakrúca film o vojne na Ukrajine
Manského príbuzná o svojom dvadsaťročnom synovi hovorí: "Vojna ho nezaujímala, nič o nej nevedel, až kým nevidel videá na internete. Veľmi sa vystrašil.” Dodáva, že sú v očakávaní konca vojny, dúfajú, že prach po nej usadne a na Krym časom zabudnú. Na konci filmu, v roku 2015, chlapec nastupuje na vojenský výcvik a dnes veľmi pravdepodobne bojuje aj po boku odhodlaných civilistov.
Kapitola filmu sa venuje aj situácii v Sevastopole v marci 2014. Väčšina občanov Ukrajiny v referende hlasovala za pripojenie Krymu k Rusku. Referendum považované za zmanipulované len posilnilo národné cítenie Ukrajincov, ktorí chcú slobodnú Ukrajinu. Po anexii Krymu sa niektorí domnievali, že Ukrajina nastúpila svoju cestu do Európy. "Ukrajina bude súčasťou EÚ. Nebudeme geografickým bodom Európy, ale skutočným európskym štátom. Nebude to však o rok,” myslí si dievča z generácie mileniálov. Film ukazuje bežnú realitu Ukrajincov a Ukrajiniek, ktorí žijú s predtuchou katastrofy už takmer dekádu.
Foto: Dafilms
Na doplnenie udalostí, ktoré predchádzali filmu Vitalija Manského, si možno pozrieť film Majdan Sergeja Loznicu, Ukrajinca narodeného v Bielorusku a žijúceho v Nemecku. Čistou observáciou bez použitia komentára mapuje udalosti v Ukrajine známe ako Euromajdan. Ukrajina už totiž jednu pomyselnú vojnu za slobodnú krajinu vyhrala a bolo to práve vďaka ľuďom, ktorí sa aj za cenu zranení a boja nahlas vyjadrili, v akom štáte chcú žiť. Počas Euromajdanu bojovali civilisti za demokratickú Ukrajinu na svojich uliciach, rovnako ako to robia v týchto dňoch. Oba spomínané filmy, ako aj ďalšie z portfólia dvoch významných režisérov z ukrajinsko-ruského regiónu, sú na streamovacej platforme Dafilms.
