Hviezdou festivalu bol do tretice herec Ewan McGregor, ktorý prišiel spolu s dcérou Clarou, tiež herečkou. Na ich počesť uviedli film Druhá šanca, v ktorom hrajú obaja hlavné úlohy. Herec si prevzal pri tej príležitosti Cenu prezidenta festivalu.
"Clara napísala k filmu scenár a zároveň je aj jeho producentkou. Keď som si ho prečítal, urobil na mňa dobrý dojem. Nie je to náš príbeh, ale vychádza z našich spoločných zážitkov a skúseností. Spolupráca nás pozitívne ovplyvnila a utužila náš vzťah,“ vyznal sa hrdý otec. Clara dodala: „Vždy som na otca pozerala s úctou a o to viac som si vážila okamihy, keď sme spolu hrali.“
Foto: ČTK
Ošial z hereckých hviezd na chvíľu trochu opadol, čo však znamená nezáujem o ne, len malé vydýchnutie. Hostia festivalu sa rozpŕchli do kinosál, lebo je čo pozerať. A na počudovanie tohto roku je väčší záujem o súťažné filmy. Zdá sa, že sa karta obrátila, hlavná súťaž je totiž mimoriadne zaujímavá.
Zaujal Úsvit aj Citlivý človek
Pozoruhodný bol napríklad súťažný česko-slovenský koprodukčný film režiséra Matěja Chlupáčka Úsvit. Príbeh sa dohráva v roku 1937, keď pod Tatrami založili na holej lúke mesto s baťovskými tradíciami. Témou však nie je stavba mesta, ale medziľudské aj pracovné vzťahy a zaostalosť tohto regiónu. Nechýba ani detektívny motív, pred továrňou nájdu mŕtve dieťa hermafrodita, čo chcú rýchlo zamiesť pod koberec. Manželke riaditeľa továrne vo Svite, Helene (Eliška Křenková), to však nedá pokoj a pátra na vlastnú päsť. Genderová téma, hovoriaca veľmi adresne aj k dnešku, naznačuje, že vtedajšia spoločnosť nedozrela na to, aby sa dokázala vysporiadať s touto otázkou a podčiarkuje, že aj dnes, takmer po sto rokoch, je to ešte vážny problém. Film nie je bez chýb, ale svojím spôsobom zaujímavý a prináša tému do diskusie.
Druhá česko-slovenská koprodukčná snímka Citlivý človek českého režiséra Tomáša Kleina vznikla podľa predlohy známeho spisovateľa Jáchyma Topola. Dvojhodinová feéria pripomína tvorbu Juraja Jakubiska či Ela Havettu. Poetikou je im veľmi podobná a je návratom do 60. rokov. Snímka hovorí o láske, strachu z osamelosti a po režijnej, no najmä kameramanskej stránke sa dá nájsť v nej nájsť veľa pekných sekvencií.
Vynikajúca bulharská herečka
Hypnóza (Hypnosen) vznikla v švédsko- nórsko- francúzskej koprodukcii a jej režisérom je Ernst De Geer. Hlavní hrdinovia, André a Vera, sú partneri nielen v živote, ale aj v práci. Snažia sa uspieť s aplikáciou venujúcou sa ženskému reprodukčnému zdraviu, ktorá je určená predovšetkým chudobnejšej časti zemegule. Aby sa im to podarilo, všeličo predstierajú, čo sa nakoniec obráti proti nim. Milé, úsmevné, poučné kino vhodne zapadlo do podnetného rámca súťažných filmov.
Väčší rozruch a ohlas už vzbudil bulharský film Blagina lekcia ((Uroteite na Blaga) Stephana Komandareva. Veľa o bulharskej kinematografii nevieme a snímka bola naozaj prekvapením. Vážená učiteľka Blaga (Eli Skorčeva) ovdovie a jej snom je manželovi, bývalému policajtovi, i sebe, postaviť dôstojný pomník na cintoríne. Cena je astronomická, Blaga peniaze má a súhlasí. Lenže sa stane cez telefón obeťou podvodníkov a príde o všetky úspory.
Čítajte viac Gladiátora Russella Crowea očarili Karlove Vary, aj keď pivo nepije a radšej má gin
Tvrdošijne trvá na pomníku a za každú cenu sa snaží peniaze zohnať. No ktože by už zamestnal ženu, ktorá má 70 rokov? Jej žiačka, ktorú súkromne doučuje bulharčinu, jej podá inzerát pod iným menom a Blage sa podarí získať lukratívny džob, presne u tých gaunerov, ktorí ju okradli. Neváha a prácu zoberie. Ako žena pevných morálnych zásad, zrazu pod ťarchou okolností, nepochopenia okolia, syn jej navyše vynadá do intelektuálok, ktorá nikdy nič nerobila, prehodnotí svoje postoje k životu a zavrhne všetko, čo jej bolo dovtedy posvätné.
Aktuálna téma je mementom bezradnosti tak riešiť situáciu spoločnosti, ako aj jedinca. Snímka sa v detailoch dotkne takmer všetkých aspektov, ktoré vedú k morálnej devastácii ľudí a má široký záber. A v tejto sugestívnej a znepokojujúcej dráme hrá veľkú rolu vynikajúci výkon Eli Skorčevy v úlohe Blagy, ktorá je vážnym adeptom na hereckú cenu.
Nádej zomiera posledná
To si povedali aj filmári, ktorí sa rozhodli nakrútiť film v Libanone. Druhého augusta 2020 zmietla šokujúca explózia veľkú časť krásneho Bejrútu, život tam bol a je bezútešný, korupcia kvitne, ale tí, čo neutiekli, to nevzdávajú. Napríklad skupina filmárov, ktorá nakrúca film.
Film vo filme Tanec na okraji sopky (Dancing on the Edge of a Volkano) režiséra Cyrila Arisa je v podstate oslavou ľudskej sily a viery v lepší život. Nadšeným filmárom nesťažilo prácu len zdevastované mesto, ale aj covid. Herci, ktorí to mali na skok do metropoly, cestovali komplikovane cez rôzne krajiny a hranice, podľa stupňa epidémie a jej zákazov, ale film dokončili. Výborne napísaný scenár, vtipné dialógy, atmosféra príbehu a herecké výkony dali nazrieť pod pokrievku zničenej krajiny, no nie s pesimizmom a odovzdanosťou osudu, ale s nádejou.
Čítajte viac Recenzia Aftersun: Keď dospievajú dospelí
Pesimistickejšie už vyznel iránsky príspevok Prázdne siete (Toorhaye khali) režiséra Behrooza Karamizadeho. Láske dvoch mladých ľudí, Amirovi a Narges, stoja v ceste nielen existenčné problémy, ale aj skostnatené zvyky. Mladí sa majú úprimne radi, ale potenciálny ženích je chudobný, a preto musí vziať ťažkú prácu rybolovu. No ani to nestačí. Z krajiny, kde vládnu gangstri a kšeftári, nemá inú šancu, ako ju opustiť.
Rafinovaný príbeh zo súdnej siene sa odohráva v Kanade, kde sa začína súdny proces s trojnásobným vrahom Ludovicom Chevalierom. Na proces sa dostaví aj záhadná modelka Kelly-Anne, na ktorú sa zavesí mladá obdivovateľka vraha. Dievča je posadnuté Ludovicom, no len dovtedy, kým jej Kelly-Anne neukáže záznamy z dvoch vrážd, jedna chýba. Rozhodne sa proces viac nesledovať a odcestuje domov. Kelly-Anne však pátra ďalej, je priam posadnutá nájsť záznam tretej vraždy a evidentne je výborná hackerka a preniknúť do zakázaných serverov jej nerobí problém. Názov filmu Les chambres rouges Pascala Planteho je sám názvom takého zakázaného serveru a neprekladá sa. Tento netradične vystavaný prípad zo súdnej siene je pozoruhodný aj tým, že ani po skončení filmu divák nevie, len háda, akú rolu v príbehu Kelly-Anne zohrala.
