Vy aj váš manžel Marek Majeský ste veľmi vyťažení herci. Ako trávite leto? Pracovne alebo máte čas sa niekam aj vybrať na dovolenku?
Zatiaľ skôr pracovne, dovolenka nás len čaká. S deťmi chceme ísť na pár dní do Grécka, tešíme sa, že sa budeme plaviť okolo ostrovov.
Vraj ste vychýrená jachtárka…
To určite nie, ale veľmi sa mi ten šport páči. Momentálne sa mu však kvôli nedostatku času nevieme venovať, ale verím, že sa k nemu ešte vrátime..
V seriáli Druhá šanca ste hrali manželku Vlada Kobielskeho, v seriáli Dunaj ste zasa manželkou Janka Koleníka, no v skutočnosti ste vydatá za Mareka Majeského. Bola to vaša najlepšia voľba?
Majko je určite moja najlepšia voľba, veď už sme 15 rokov manželia, ale mám veľmi rada aj mojich seriálových manželov, sú to úžasní kolegovia. (smeje sa).
Vraj vás Marek požiadal o ruku veľmi romanticky, žiadosť napísal na kartičku. Prezradíte, ako to bolo?
Nikdy sme nehovorili o svadbe, Marek to zrejme plánoval, no ja som to nečakala. Boli sme na výlete a on mi zrazu podsunul kartičku, dodnes ju mám odloženú – a tam mi to celé napísal. Zo začiatku som si nebola istá, či je to naozaj to, čo si myslím. Aj som sa bála niečo povedať, aby som ho nedostala do rozpakov, keby som náhodou niečo zle pochopila, ale bola to naozaj žiadosť o ruku. A do roka bola aj svadba.
Mysleli ste si, že si na vás skúša nejaký scenár?
To nie, ale bol to celkom šok, dovtedy sme sa o tejto téme vôbec nerozprávali. Bála som sa, že odpoviem na otázku, ktorá možno ani nebola položená…
A potom by si vás už musel zobrať?
Aj si zobral a bolo to to najlepšie, čo sa mu mohlo prihodiť.
Ste z Prešova. Ako ste si zvykli v Bratislave?
Veľmi rýchlo, prišla som mladá, vtedy sa človek ľahšie adaptuje. Bývala som na internáte so spolužiakmi, s ktorými som dodnes v kontakte. Bolo mi v Bratislave dobre, spoznala som tu svojho manžela, založila si rodinu, mám toto mesto veľmi rada.
Foto: Archív Jany Majeskej
Váš manžel teraz účinkuje v dvoch hrách na Letných shakespearovských slávnostiach – v Romeovi a Júlii hrá Kapuleta, otca Júlie a v Hamletovi hrá Claudia aj ducha zavraždeného kráľa. Chodievate si ich pozrieť každý rok?
Videla som obe inscenácie v premiére, vždy chodím na manželove predstavenia. Tohto roku som ho sprevádzala aj Letných na shakespearovských slávnostiach v Prahe. Vlani sme Romea a Júliu videli aj s deťmi, už si zvládli pozrieť celé predstavenie a veľmi sa im páčilo. Staršia, trinásťročná Emka, bola so mnou na premiére Hamleta a nielenže toto dlhé a ťažké predstavenie zvládla, no bola z neho nadšená.
Obaja s manželom hráte vo veľmi úspešných seriáloch – on v Nemocnici, vy v Dunaji, k vašim službám, ktoré dve konkurenčné televízie nasadili v rovnakom čase proti sebe. Sledujú ich aj deti? A ktorý uprednostňujú?
Nesledujú, lebo cez týždeň seriály vysielajú v čase, kedy už naše deti chodia spať. Niekedy si ich však pozrú v repríze alebo vidia ukážky na internete.
S Marekom Majeským máte idylické manželstvo, no v televíznych seriáloch obaja dostávate dosť negatívne postavy. Keď vám napríklad ponúkli rolu nacistky Helgy, potešili ste sa, že konečne bude čo hrať?
Trochu ma to prekvapilo, ale keďže som už mala skúsenosti s touto produkciou, vedela som, že sa nemám čoho báť. Prešla som kastingom a teším sa, že hrám Helgu práve ja. Táto postava je napísaná dobre a myslím, že treba ukazovať aj túto časť našej histórie.
Vraj ste kedysi snívali o tom, že budete hrať princezné, a zrazu – rola fašistky! Dobrá zmena?
Skôr som nečakala, že dostanem až také negatívne postavy, ale zasa ich nebolo až tak veľa a mám všetky rovnako rada.No ak príde aj niečo iné, poteším sa.
Dá sa povedať, že po štyridsiatke ste chytili druhý dych a vaša kariéra sa rozbehla na plné obrátky…
Všetko prišlo postupne a je to dobré, všetko je tak, ako má byť.
Výborne ste si to zorganizovali, teraz už sú deti dosť veľké a vy sa môžete venovať kariére, však?
Najlepšie je, že som to nijako neorganizovala, prihodilo sa to samo.
Váš manžel vravel, že účinkovať v akejkoľvek Shakespearovej hre je vrchol kariéry. Vy ste v niektorej hrali alebo ste po nej túžili?
Nehrala som, ale na škole sú jeden rok povinné Shakespearove texty. Robili sme napríklad Hamletov monológ a rôzne úryvky z jeho hier. Shakespeare je veľmi nadčasový, preto je stále taký aktuálny.
Aká je vaša vysnívaná postava?
Nemám žiadnu, mne sa veci v živote dejú a ja sa vždy len milo prekvapím, čo sa mi prihodilo.
Keď boli vaše deti malé, veľa ste sa venovali dabingu. Ktoré postavy ste si obľúbili?
Bolo ich veľa, ale keď sa podarí dobré obsadenie, film a réžia, je radosť na takomto filme pracovať, aj ho neskor pozerať.
Foto: Peter Zakovic / TV Markíza
Pritom to nie je ľahké, aj dobrý herec nemusí byť dobrý dabér, nie?
Ide o pravidelnosť a prax. Ani pre mňa to zo začiatku nebolo ľahké, aj preto, že mám silný prízvuk z východu. Počuť ho, hlavne keď sa rozčúlim. Čím viac človek chodí do práce, tým väčšiu rutinu získa a ide mu to ľahšie.
Keď už spomínate východ, nevolala vás napríklad Janka Kovalčiková do vtipného a populárneho internetového seriálu Kavej?
Nie, ale jasné, že sa poznáme – no nie z Prešova, ale z Bratislavy. S deťmi milujeme Kavej, tešíme sa, že sa točí film a určite si ho pôjdeme pozrieť.
Keď prídete domov do Prešova, prepnete do východniarčiny?
Doma tak nerozprávame, ale prízvuk mám hneď, to je jasné. Keď som v Prešove, tvrdia, že mám bratislavský prízvuk, a keď sa vrátim do Bratislavy, mám vraj východniarsky prízvuk. Ja to už nepočujem.
Marek Majeský hrá najnovšie dosť protivného manžela Terezy Kostkovej vo filme Nikdy nehovor nikdy. Nechce platiť alimenty, má milenky a Tereza sa s ním rozvedie. Aké to pre vás je, vidieť ho v takejto role – vtipné, osviežujúce alebo to beriete ako prácu?
Vzala som si herca, je to jeho práca. Ale deti boli z niektorých jeho scén v minulosti prekvapené. Keď bola staršia dcéra Emka malá, v seriáli ho videla zbitého a zľakla sa, čo je ockovi. Vysvetľovali sme jej, že to nie je naozaj, že ocko to len hrá.
Keď sme s vaším manželom robili v roku 2014 rozhovor, dostal otázku, či niekedy od neho chceli fanúšikovia podpis na telo. A on odpovedal: Čudovali by ste sa, koľko detí pozerá Búrlivé víno, a tie chcú podpis na ruku. Aj od vás chcel niekto podpis na telo?
Áno, teraz nedávno, keď sme boli v Bešeňovej a v rámci zábavy odo mňa žiadali podpis centrofixkou na telo. Tuto na hruď.
Keď sme pri zábave, vyjadrili ste sa, že si jej veľa užijete so seriálovým kolegom z Dunaja Jankom Koleníkom. O čom vtipkuje?
O všetkom. On je veľmi milý človek a teším sa, že sme sa popri práci viac spoznali. Niekedy stačí, že sa len pozrie a už neviem zastaviť smiech.
Čítajte viac Marek Majeský: Postava, ktorá irituje, diváka zdvihne z gauča
Vraj keď chodíte na nakrúcanie Dunaja, nie je to ako ísť do práce, ale tešíte sa na to. Čím je to očarujúce?
Všetkým, je tam dobrá energia. Podarilo sa namixovať tím ľudi, kde to jednoducho funguje. Po pracovnej aj ľudskej stránke. Okrem toho, ateliér je neuveriteľný, úplne vás prenesie do inej doby. K tomu ešte kostýmy, líčenie, je to naozaj mimoriadny projekt.
Čo hovorí manžel na náhly boom vašej kariéry?
Samozrejme teší sa a pomáha mi, aby som to všetko ľahšie zvládla. Aj deti sú veľmi zlaté, urobia si úlohy samé, postarajú sa o psíka, snažia sa, aby bola doma pohoda a veci fungovali.
Riešili ste niekedy s deťmi, či sú témy vo vašich seriáloch vhodné pre ich vek? Nepotrebovali vysvetliť napríklad, čo sa dialo v 30. rokoch minulého storočia?
Naše deti nemajú veľmi šancu si tieto seriály pozrieť, skôr cez víkend v repríze. Staršia sa onedlho bude tejto téme venovať komplexnejšie v škole, ale samozrejme sa doma rozprávame o všeličom. Má informácie z kníh, televízie, od spolužiakov a učiteľov. Mladšia skôr vníma prostredie a kostýmy.
Vy sa s deťmi aj učíte?
Chcem, aby to zvládli samé a prišli len vtedy, ak potrebujú niečo dovysvetľovať. Chcem, aby boli samostatné. Chodia do anglickej školy, takže s niektorými vecami, ako je chémia či fyzika im ani neviem pomôcť. Na to už majú doučovanie.
Vraj ste kedysi chceli byť učiteľkou slovenčiny.
Áno, ale vďakabohu ňou nie som. Pri svojich deťoch totiž zisťujem, že nie som taká trpezlivá, ako by som chcela byť.
Aj ste rada recitovali?
To ma veľmi bavilo, mala som veľmi dobrú slovenčinárku na základnej aj strednej škole. Tie ma veľmi ovplyvnili.
Foto: Archív TV Markíza
Máte teraz čas na čítanie knižiek?
Momentalne nemám čas na nič. Na nočnom stolíku ma čaká zopár kníh, ale väčšinou si prečítam len stránku a zaspím. Dlho sa chystám na Odviate vetrom, ale mala som problém knihu zohnať. Nakoniec som ju našla u tety v Prešove a jeden diel v milej kaviarni v Starej tržnici, kde bola na predaj.
A na kino máte čas?
Včera sme boli v kine na povinnej jazde – Barbie. Vidíte, dcérka má ružové vlasy.
Ten film robila režisérka Greta Gerwigová a má silnú feministickú líniu. Všimli si to deti?
Mladšia tomu ešte nerozumela, ale staršiu tieto témy zaujímajú.
Čo keby vám ponúkli rolu Barbie?
Na tú som už stará, bola by som taká obstarožná Barbie. Ale hneď by som takú rolu brala.
Mali ste v detstve Barbie?
Jasné, doteraz ju mám odloženú, teraz sa s ňou hrajú deti.
Vo filme Barbie tínedžerky obvinia, že je fašistka a že od piatich rokov sa s ňou nikto nehrá. Naozaj už nie sú pre dnešné deti Barbie také vysnívané hračky, ako boli kedysi pre nás?
Keď som bola malá, nebola Barbie veľmi v ponuke a bola dosť drahá. Nakoniec som jednu dostala, zdala sa mi neskutočne krásna. Neskôr som mala aj iné, ale tú prvú si pamätám najviac. Mamka mi ju odložila a teraz sa s ňou môžu hrať moje deti. Okrem Barbie som mala aj bábiku Romanku, bola to malá černoška, ostrihala som jej vlasy a nechápala som, prečo jej nedorastajú. Naše deti však už bavia iné hračky, bábiky a legá.
Čítajte viac Ady Hajdu oslávil šesťdesiatku. Čo zažil v Divadle Astorka?
Prežívajú vaše deti iné detstvo ako vy?
Myslím, že áno, a oproti Marekovi určite, ten je odo mňa o desať rokov starší a prežil detstvo ešte v inom režime. Deti majú dnes iné možnosti, môžu cestovať, ovládajú cudzie jazyky, vedia používať mobily a počítače. Už sa nehrajú pod panelákom, neskáču gumu. Ale stále sa rady hrajú a staršia velmi rada čita, niekedy ju prichytíme v noci s baterkou, ako číta pod perinou. Má rada všetko od Ricka Riordans až po japonské mangy, ktoré číta online. Mladšiu zase bavia bylinky a víly.
Mali ste svoju partiu kamarátov?
Som zo sídliska, z dvanásťposchodového paneláka. Keby sa to rozložilo, je to ako dedina. Bolo nás tam veľa detí. Všetci sme sa poznali, aj rodičia navzájom s rodičmi iných detí. Niekedy sme sa hrali, niekedy sme sa pohádali, ale aj to nás formovalo a doteraz sa rada vraciam k rodičom, ktorí tam stále bývajú, aj keď nie tak často, ako by som chcela.
Preskočme teraz do obdobia vašich vysokoškolských štúdií. Na VŠMU ste boli v ročníku Emílie Vášáryovej, Petra Šimuna a Petra Mankoveckého. Aké to bolo?
Doteraz sa mi zdá neuveriteľné, že som mala také šťastie a mohla študovať práve na tejto škole. Pamätám si, ako vošla profesorka Vášaryová do miestnosti a ja som si pomyslela, čo ja tu robím, ako to zvládnem, nejaká Janka z Prešova.
Pôvodne ste chceli byť učiteľka. Ako ste sa dostali k herectvu?
O tejto možnosti som sa dozvedela náhodou. Zaujalo ma to, skúsila som to a na druhý pokus ma prijali. A keďže prijímačky na VŠMU boli skôr ako na pedagogickú fakultu, po kladnom rozhodnutí som tam už ani nešla.
A ako ste sa stretli s Marekom, keď je starší o desať rokov?
Na vysokej škole, prišiel ako doktorand a ja som práve začínala pracovať s režisérmi. Chodil sa pozerať, ako vzniká naše absolventské predstavenie. Okolie už zrejme tušilo o našich vzájomných sympatiách, ale my sme si to dlho nepripúšťali. A trvalo ešte dlho, kým sme sa dali dokopy.
Aj si pamätáte prvé rande?
Ani to nebolo naozajstné rande, nevedeli sme, či je to pracovné, alebo nie, bolo to také nejednoznačné, a preto pekné. Ja z Prešova, on z Bratislavy, veľký vekový rozdiel, tak to bolo také opatrné.
Čítajte viac Petra Polnišová, Alexander Bárta či Richard Autner nakrúcajú film. Pozrite si zábery zo zákulisia
Nehrali ste v mnohých veciach spolu, však?
Skôr výnimočne. Teraz však spolu chystáme zájazdovú divadelnú komédiu. V novembri by mala byť premiéra, takže všetkých srdečne pozývame.
Niekde sa vraj vašich detí pýtali, čo robí mamina, a ony odpovedali: Všetko.
Ja rada robím rôzne veci, rada napríklad montujem, skladám a vyrábam. Keby som bola muž, mala by som stavebnú firmu, veľmi by ma to bavilo.
A ešte máte jedného člena rodiny – psíka Daisy rasy papillon. Pritom ste sa psov dlho báli…
A stále mám veľký rešpekt, aj keď ich mám veľmi rada. Je zázrak, že vôbec máme psíka. Ale cez Kvetku Horvathovú a Majka Labudu sme sa dostali k našej chovateľke Gabike. Povodne sme sa len boli pozrieť na šteniatka, ale bola to láska na prvý pohľad.Dnes máme malého papillonika Daisy a nedala by som ju za nič na svete. Je maličká, ušatá, trochu rozmaznaná, ale už je neodmysliteľnou súčasťou našej rodiny.
| Jana Majeská |
|---|
| Narodila sa 9. októbra 1982 v Prešove. Vyštudovala herectvo na VŠMU v Bratislave. Účinkovala v seriáloch Mesto tieňov, Milenky, Za sklom, Nový život, Druhá šanca a Dunaj, k vašim službám a vo filmoch Polčas rozpadu a Casino.sk. S manželom Marekom Majeským majú dve dcéry – Emu a Hanku. |
