V akom stave bol úrad, keď ste nastúpili, a čo vás najviac prekvapilo?
Chvíľu trvalo, kým som sa zorientoval, materiály, ktoré mi poskytol predchádzajúci manažment, nie úplne postačovali na to, aby som mohol riadiť inštitúciu podľa vlastnej koncepcie. Prvé týždne bolo nevyhnutné robiť rozhodnutia, podpisovať zmluvy a vyhlásiť výzvy, s ktorými sa čakalo na mňa, napriek tomu, že som nemal žiadnu informáciu o aktuálnej finančnej situácii. V máji som začal mať jasnejšiu predstavu o tom, v akom stave sú financie, v akej kondícii je inštitúcia, zoznámil som sa s agendami aj so zamestnancami. Na všetkých týchto úrovniach som si vytvoril predstavu a bola prekvapujúca, horšia ako som čakal.
Akého kostlivca v skrini ste našli?
Odhalil som obrovský cash flow problém. Fond má mnoho záväzkov, ktoré nie je schopný splácať v stanovených termínoch. Systém pripomína pyramídovú hru, ktorá sa musí v jednej chvíli zosypať. Nikto ma na to neupozornil, musel som na to prísť sám, preto to možno chvíľu trvalo a dovtedy som urobil aj nejaké rozhodnutia, ku ktorým by som možno pristúpil inak, keby som vedel, aký je reálny stav.
Ako ste postupovali, keď ste zistili, v akom stave sú financie?
Upozornil som radu, spolu s predsedom rady sme sa stretli s ministerkou kultúry Hroncovou, ktorá čerstvo nastúpila do úradu, a artikulovali sme naše nálezy. Možnosti, aké fond má, alebo skôr, aké nemá. Záväzky z minulosti mohli spôsobiť, že fond nebude schopný vykonávať podpornú činnosť. Jedným z riešení bolo, že ministerstvo kultúry poskytne mimoriadnu dotáciu. Na stretnutí nám bolo artikulované, že je to závažný problém a ministerstvu záleží na tom, aby fond svoju činnosť neprerušoval.
Čítajte viac Odvolali riaditeľa Audiovizuálneho fondu Petra Badača. Novým predsedom je Vincent Štofaník
Čo doviedlo fond do tejto situácie?
Problémov bolo viac. Posledné roky sa rozdeľovalo viac peňazí nad rámec stanoveného rozpočtu, čo sa, samozrejme, robiť dá, ale niekedy musíte peniaze aj ušetriť, aby sa hospodárenie vyrovnalo a nevytvárali ste dlh do budúcich období. To sa ale posledných päť rokov nerobilo. Ďalším problémom sú záväzky vytvorené na niekoľko rokov dopredu. V praxi to znamená, že veľkú časť peňazí alokovaných na tento rok už pohltili záväzky z minulých rokov. Zo šesťmiliónovej dotácie z ministerstva kultúry sme na projekty z roku 2023, na ktoré bola určená, použili zhruba 400-tisíc eur a viac ako štyri a pol milióna bolo použitých na vyplácanie dotácií projektov zazmluvnených a podporených v minulých rokoch. Nebolo to nastavené udržateľne a mali sme viesť s radou diskusiu o tom, ako nastaviť záväzkovanie fondu. Bohužiaľ sme sa k tomu nedostali, vždy boli v popredí iné témy, v poslednom období anonymné sťažnosti na moju prácu.
Ako na finančný problém reagovala rada?
Dočkal som sa bagatelizovania tohto problému, neverili číslam, spochybňovali ma. Zároveň sa začalo inak správať ministerstvo kultúry. Spomínaná snaha pomôcť fondu neprišla. Približne o mesiac neskôr zvolilo ministerstvo kultúry rovnakú rétoriku, akú mala rada. Bolo mi jasné, že sa spojili dva tábory, ktoré našli spoločnú reč a používajú tie isté argumenty proti závažnosti problému. Zhodli sa na tom, že šírim paniku, používali úplne rovnaké argumenty, ktorých účinnosť na riešenie situácie som niekoľkokrát vyvrátil.
Čítajte viac Šéf Audiovizuálneho fondu Peter Badač mal porušiť zákon o fonde, hrozí mu odvolanie
Boli dôvody, ktoré viedli k vášmu odvolaniu dostatočne závažné?
Bolo to účelové, potrebovali sa ma zbaviť, čo bolo jasné hneď od môjho nástupu. Mnoho ľudí so skúsenosťou z verejnoprávnych inštitúcií sa čudovalo, či toto sú dôvody na odvolanie, pretože takéto typy pochybení sa nájdu v každej organizácii a nikdy ich neriešia odvolávaním. Navyše vieme, že podobné pochybenia sa v AVF stávali aj môjmu predchodcovi, ale vtedy nikto nepísal podnety a neupozorňoval na problémy. Čo bolo za starého vedenia v poriadku, u mňa vyhodnotili ako problém. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že určitá skupina ľudí potrebovala nájsť niečo, aby sa ma zbavili a keďže nenašli nič závažnejšie, chopili sa malicherností. Riaditeľom som sa stal chybou v systéme „našich ľudí“, vo voľbe mal zvíťaziť iný kandidát.
Foto: Archív Petra Badača
Úlohou dozornej komisie je kontrolovať tok financií. Prečo doteraz túto činnosť nevykonávala?
To je veľmi dobrá otázka a nemám tušenie. Predpokladám, že systém bol takto od počiatku nastavený a nikto nemal ambíciu meniť ho, navyše nikto nedostával podnety. Finančná kontrola náleží dozornej komisii zo zákona, a preto som ju vyzval, aby ju vykonala. Neformálne mi však bolo povedané, že to nemám robiť, pretože to spustí veľkú mašinériu ďalších kontrol. Dozorná komisia sa nezaoberala finančnou kontrolou inštitúcie ani rada sa po mojom nástupe nezaoberala finančnou kontrolou, a preto som podal podnet na Najvyšší kontrolný úrad a predložil som mu podnetné podozrenia. Vyzval som ho na začatie kontroly hospodárenia úradu v posledných rokoch, nech máme všetci istotu, že všetko v minulosti sa robilo v súlade so zákonom. Nemyslím si, že komplikácie a problémy vznikli na základe môjho polročného pôsobenia, čo sa snaží zdôrazniť súčasné vedenie fondu. Počiatky siahajú do dávnejšej minulosti.
Podnet na vaše prešetrenie prišiel na začiatku z falošných profilov na Facebooku, neskôr doručili na ministerstvo kultúry list podpísaný Igorom Gubalom a vtedy začala dozorná komisia konať. Je to podozrivé…
Najprv list doručili na adresu Audiovizuálneho fondu, no zo zákona musí byť totožnosť autora takéhoto listu overená, čo nevedeli zrealizovať, keďže list písal niekto iný pod ukradnutou identitou. Našli však iného bieleho koňa, ktorý poslal sťažnosť priamo ministerke.
Čítajte viac Kiná sú plné slovenských filmov, ale diváci chýbajú
Vaše odvolanie radou do veľkej miery ovplyvnila ministerka Hroncová. Ako zareagovala na sťažnosť?
Na moje prekvapenie veľmi rýchlo. Dvanásteho júla dostala sťažnosť a už 19. júla bol záver od dozornej komisie, pričom na riešenie majú 60 dní. Kiežby všetky verejné a štátne inštitúcie konali takto bleskurýchlo. Je zarážajúce, ako ministerka dočasnej vlády zasiahla do fungovania autonómnej inštitúcie tým, že odvolala jedného člena rady, pričom vedela, že audiovizuálna obec je značne polarizovaná a názory rôznych odborných združení sa diametrálne odlišujú. Otázkou je, či nekonala aj v osobnom záujme, keďže jej manžel podniká v audiovizuálnej oblasti. Od začiatku tu táto snaha bola, matematika bola jasná. Piati členovia ma volili a štyria boli proti. Ministerka veľmi zásadne vstúpila do toho a odvolala člena rady Dušana Zbudilu, ktorý za mňa pri voľbe riaditeľa hlasoval, a vymenovala Ivanu Malákovú. Tým sa misky váh prevážili pri mojom odvolávaní na druhú stranu, a netrvalo to dlho, iba týždeň po tom, čo urobila túto zmenu, ma odvolali z pozície riaditeľa.
Členka dozornej komisie Ivana Maláková bola podpísaná pod nálezmi dozornej komisie a zároveň ako nová členka rady si svoje zistenia odsúhlasila. Je to etické a v súlade so zákonom?
Výmena Dušana Zbudilu za Ivanu Malákovú bola účelová. Pán Zbudila bol jeden z najkompetentnejších členov rady, najmä jediný ekonóm, ktorý rozumel všetkým finančným problémom fondu. Bol aj ochotný ich riešiť a zaujímal sa o dianie. Ministerka mu paradoxne vyčítala opak, vraj nebol dostatočne aktívny. Podľa mojej skúsenosti bol najaktívnejší z členov rady. Ivana Maláková, či už účelovo, alebo nie, skonštatovala porušenie zákona. Je podozrivé, že ministerka Hroncová odvolala členku dozornej komisie a dosadila ju do orgánu, ktorý má tieto zistenia potvrdiť alebo vyvrátiť hlasovaním. Zároveň treba pripomenúť, že o porušeniach zákona na Slovensku rozhodujú súdy, a nie rady a dozorné komisie.
Môžeme od tejto inštitúcie očakávať, že vyrieši problém s neschopnosťou vyplácať dotácie? Mnoho podporených autorov a autoriek čaká na peniaze, aby mohli pracovať.
Akurát dnes (utorok 8. 8., pozn. red.) zasadala dozorná komisia s radou. Skonštatovali, že finančná situácia vo fonde je v poriadku, našli sa ďalšie prostriedky a ja som šíril paniku. Predpokladám, že ministerstvo kultúry prispeje mimoriadnou dotáciou alebo inou formou. Keďže situácia je v poriadku, dotácia od ministerstva by mala byť použitá na ďalšiu podpornú činnosť a nebudú z nej pokryté záväzky z minulých rokov, ktoré podľa všetkých nie sú problémom. Keď som žiadal o takúto podporu od ministerstva ja, nebola mi schválená s odôvodnením, že ide o interný problém fondu. Teraz keď som preč, problém sa zdá byť vyriešený a riešenie je viac-menej také, aké som navrhoval ja.
Hovoríte, že ste sa stal riaditeľom ako chyba v systéme. Môžete to vysvetliť?
Týždeň po odovzdaní prihlášok na riaditeľa ministerka Milanová odvolala z rady zástupcu MKSR Antona Škreka a vymenovala Dušana Zbudila. Odrazu nehlasovalo za dohodnutého kandidáta päť z deviatich členov, ako bolo dohodnuté, ale len štyria. Keď sa počas voľby medzi prvým a druhým kolom schyľovalo k tomu, že riaditeľom nebude Kovalčík, bývalý riaditeľ Martin Šmatlák chodil medzi členmi rady a uisťoval ich, že nemusia zvoliť riaditeľa hneď, môžu to odložiť a vyhlásiť nové výberové konanie.
Čo si z tejto skúsenosti odnášate?
Absolútnu nechuť pracovať na Slovensku vo verejnej inštitúcii. Ešte som sa dozvedel, že sa momentálne nemenovaný slovenský producent snaží na mňa získať informácie, ktoré pošpinia moje meno a opäť raz odvedú pozornosť od podstaty problému. To sú také praktiky ako z minulého režimu, ale mnoho ľudí je tak ešte zvyknutých pracovať. Písať podnety, udávať a špinit oponentov nie argumentami, ale výmyslami. Po tejto skúsenosti úplne rozumiem, prečo čelíme veľkému odlivu mozgov a každý, kto má odbornosť, ide radšej pracovať do zahraničia. Tam ju môže využiť, naproti tomu tu zápasí s malichernosťami a s ľuďmi vo funkciách, ktorí tam nie sú preto, že by boli odborníci, ale preto, že funkcie dostali darom alebo z loajality a držia sa v nich. Tento problém sa týka celého Slovenska a uvažujem nad tým, že svoju odbornosť zužitkujem niekde inde, kde ju ocenia. Na začiatku som do funkcie vstúpil s veľkou naivitou, že bude kladený dôraz práve na odbornosť, veril som, že mám prostrediu čo ponúknuť a môžem inštitúciu niekam posunúť. Za pol roka som zistil, že je to absolútne irelevantné a ide skôr o udržiavanie statusu quo, najlepšie na nič nesiahať a byť čo najmenším problémom pre určité skupiny ľudí. Smutná správa o stave slovenských inštitúcií a demokracie.
